Glandulae vesiculosae

From WikiSkripta
Mužský pohlavný systém, 10 – Glandula vesiculosa

Glandulae vesiculosae, vesiculae seminales alebo semenné vačky sú mechúrikovité žliazky, ktoré sú tvorené systémom nepravidelne rozšírených tubulárnych útvarov. Predstavujú prídatné pohlavné žľazy s rozmermi 4–5 cm x 1,5 cm a s priemerom tubulov 3–4 mm. 

Obe glandulae vesiculosae majú vývody, ductuli excretorii, ktoré sa spájajú s ductuli deferentes, a tým vytvárajú ductuli ejaculatorii vyúsťujúce v pars prostatica urethrae. Sú uložené subperitoneálne, laterálne od ampul ductus deferens a pod zanorením sa uretrov do fundus vesicae.

Na ich fixácii sa podieľa septum rectovesicale a kraniálne sa dotýkajú excavatio rectovesicalis.

Histológia[edit | edit source]

Glandulae vesiculosae sú zložené z troch vrstiev:

  • tunica mucosa,
  • tunica muscularis,
  • tunica advetitia.

Tunica mucosa je tvorená početnými vetviacimi sa riasami tvorenými jednovrstevným až dvojradým cylindrickým epitelom. V sliznici sú zanorené pohárikovité bunky, ktorých úlohou je sekrécia časti ejakulátu. Súčasťou tunica mucosa je lamina propria mucosae tvorená riedkym kolagénnym väzivom. Pod sliznicou sa nachádza hladká svalovina, tunica muscularis, zložená z dvoch vrstiev. Povrchová, longitudinálna a vnútorná, cirkulárna. Poslednou vrstvou je tunica adventitia, ktorá pokrýva glandulae vesiculosae a privádza nervy a cievy.

Cievne zásobenie[edit | edit source]

Glandulae vesiculosae nemajú vlastné cievne zásobenie, preto je tepenná krv privádzaná z artérií z okolitých orgánov, a. vesicalis inferior (a. iliaca interna), a. rectalis media (a. mesenterica inferior – a. illiaca interna) a a. ductus deferentis (variant odstupu: a. vesicalis inferior/ a. umbilicalis /a. iliaca interna).

Odkysličená krv je odvádzaná do plexus venosus vesicalis a plexus venosus prostaticus, ktoré navzájom komunikujú (v. iliaca interna). Lympha odteká do nodi lymphatici iliaci interni et externi.

Autonómnu inerváciu zabezpečuje plexus hypogastricus inferior.

Funkcia[edit | edit source]

Hlavnou funkciou glandulae vesiculosae je tvorba alkalického sekrétu, ktorý tvorí viac ako polovicu ejakulátu (cca 70 %) a upravuje pH vhodné pre pohyb spermií. Obsahuje fruktózu ako zdroj energie pre pohyb spermií, citrát, inositol a prostaglandíny pôsobiace na hladkú svalovinu pohlavných ciest u žien. Za jeho sekréciu je zodpovedný testosterón.


Odkazy[edit | edit source]

Související články[edit | edit source]

Zdroj[edit | edit source]

  • PETROVICKÝ, Pavel, et al. Anatomie s topografií a klinickými aplikacemi : Pohybové ústrojí. 1. vydání. Martin : Osveta, 2001. 463 s. sv. 1. ISBN 80-8063-046-1.
  • MARTÍNEK, Jindřich a Zdeněk VACEK. Histologický atlas. 1. vydání. Praha : Grada, 2009. 136 s. ISBN 978-80-247-2393-8.
  • JUNQUIERA, L. Carlos, José CARNEIRO a Robert O KELLEY, et al. Základy histologie. 1. vydání. Jinočany : H & H, 1997. 502 s. ISBN 80-85787-37-7.