Plodové obaly a placenta

Z WikiSkript

Vývoj trofoblastu[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Rastom plodu sa zvyšujú jeho nároky metabolizmu, čo vedie k zmenám placenty. V druhom mesiaci sa chorion vetví na mnoho sekundárnych a terciárnych klkov, ktorých povrch je krytý syncytiotrofoblastom, pod ním je cytotrofoblast a stroma klku je tvorené vaskularizovaným mesodermom. Materská krv je privádzaná do placenty špirálovitými artériami, ktorých stena je rozrušovaná cytotrofoblastmi a krv sa vylieva do intervilóznych priestorov medzi klkmi. Bunky cytotrofoblastu narušujú koncové úseky týchto artérií, nahradzujú endothelové bunky a vytvárajú tak hybridnú cievu, ktorá obsahuje jednak bunky materské a aj bunky fetálne. Neskôr sa kmeňové klky vetvia na voľné klky, ktoré vrastajú zo strán do intervilóznych priestorov. Po čase dochádza k čiastočnému vymizeniu cytotrofoblastu a väziva z ich stien a kapiláry tak prebiehajú tesne pod syncytiotrofoblastom, čiže fetálnu a materskú krv oddeľuje len vrstva syncytiotrofoblastu a endothel cievy.

Chorion frondosum a decidua basalis[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

S postupujúcim tehotenstvom sa mení počet a tvar jednotlivých klkov choria. Na embryonálnom póle rastú a expandujú, čím vytvárajú tzv. chorion frondosum, na abembryonálnom póle naopak degenerujú a tvoria chorion laeve. Decidua v oblasti chorion frondosum, decidua basalis obsahuje veľké bunky bohaté na glykogén a lipidy. Deciduálna vrstva na abembryonálnom póle je decidua capsularis. Postupne dochádza k zrastu amnia s choriom, a tak vzniká amniochoriová membrána. Rastom plodu a a pribúdaním amniovej tekutiny sa vyklenuje decidua capsularis a zrastá s decidua parietalis. Na precese výmeny látok sa podieľa len chorion frondosum, ktoré sa spolu s decidua basalis podieľa na vytvorení placenty.

Stavba placenty[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Od štvrtého mesiaca môžeme na placente rozlíšiť dve časti: pars fetalis, tvorená chorion frondosum a pars materna, tvorená decidua basalis. Na fetálnej strane je choriová platnička, na materskej decidua basalis. Medzi nimi sú intervilózne priestory vyplnené materskou krvou. Počas štvrtého a piateho mesiaca vytvára decidua deciduálne septa, ktoré predeľujú intervilózne priestory neúplne, pretože nedosahujú až k choriovej platničke. Tieto septa rozdeľujú placentu na tzv. kotyledony. Plod rastie, s ním sa rozširuje maternica a taktiež placenta. V tehotenstve kryje placenta zhruba 15–30 % vnútorného povrchu maternice.

Placenta

Na konci gravidity hovoríme o placenta discoidalis, placenta má totiž tvar okrúhleho terča. V strede má hrúbku asi 3 cm a váži 500–600 g. Na jej fetálnom povrchu presvitajú početné veľké artérie a vény, choriové cievy, ktoré sa zbiehajú k úponu pupočníku, ktorý je lokalizovaný približve v strede placenty. Vzácne sa jeho úpon nachádza v oblasti plodových blan, vtedy hovoríme o insertio velamentosa.

Krvný obeh v placente[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Kotyledony sú zásobované z 80–100 špirálovitých artérií, ktoré prenikajú deciduálnou platničkou. Krv prúdi pod tlakom hlboko do intervilóznych priestorov a obmýva malé klky, ktoré sa do týchto priestorov vetvia vyrástaním z kmeňových klkov. Ako sa znižuje tlak, krv sa obracia a smeruje naspäť od choriovej k deciduálnej platničke a vstupuje do žíl endometria. Placentárna membrána, ktorá oddeľuje krv matky od krvi plodu má pôvodne vrstvy:

  • endothel fetálnych ciev
  • väzivové stroma klku
  • vrstva cytotrofoblastu
  • syncytiotrofoblast.

Postupne sa však ztenšuje a odbúrava sa najmä väzivo a cytotrofoblast, čím sa endothel dostáva do tesného kontaktu so syncytiálnou membránou, a tým je umožnený vyšší stupeň výmeny látok medzi krvou matky a plodu.

Funkcia placenty[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • Výmena metabolitov a plynov – najmä kyslíku a oxidu uhličitého prostredníctvom difúzie.
  • Prenos živín a elektrolytov – aminokyselín, voľných mastných kyselín, cukrov, tukov, vitamínov.
  • Prenos materských protilátok – imunoglobulín G (IgG).
  • Produkcia hormónovprogesteron, estriol, (behom prvých dvoch mesiacov hCG, ktorý udržuje funkciu corpus luteum) a somatomammotropin.[1]

Plodové obaly[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

1. Amnion: extraembryonální mesenchym + amniový ektoderm z epiblastu
- vnitřní plodový obal
- obklopuje amniovou dutinu vyplněnou amniovou tekutinou (recirkulace ca 1× za 3 hodiny)
- předčasná ruptura amnia -> předčasný porod, ascendentní infekce
2. Allantois: výběžek zadního střeva ze žloutkového váčku směrem do zárodečného stvolu
- obklopen primárním mesodermem, v němž se tvoří extraembryonální cévy pupečníku
- fetální močový měchýř spojen s allantois přes urachus
3. Chorion: syncytiotrofoblast + cytotrofoblast + extraembryonální mesenchym
- oblast s klky = chorion frondosum: choriová ploténka na embryonálním pólu směrem k decidua basalis
- choriové klky primární: cytotrofoblast vrůstá do výběžků syncytiotrofoblastu
- choriové klky sekundární: extraembryonální mesenchym proniká do stromatu klků
- choriové klky terciární: v mesenchymu se formují krevní extraembryonální cévy zárodku
- oblast bez klků = chorion laeve na abembryonálním pólu pod decidua capsularis
- choriová dutina: prostory v extraembryonálním coelomu, obsahuje žloutkový váček, při expanzi amniové dutiny pak choriová dutina mizí chorion v místě kontaktu s amniem srůstá a vzniká amniochoriová membrána

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Reference[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  1. SADLER, Thomas, W. Langmanova lékařská embryologie. 1. české vydání. Praha : Grada, 2011. 414 s. ISBN 978-80-247-2640-3.

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

TONAR,, et al. Plodové obaly. Amnion a jeho expanze, amniová tekutina. Chorion. Placenta. Růst zárodku a plodu. Porod [online]. [cit. 2019-03-14]. <http://www.lfp.cuni.cz/histologie/education/doc/outlines/4_plodove_obaly_placenta_rust_plodu.pdf>.