Vývodné cesty močové

Z WikiSkript

Systém luminizovaných orgánov ležiacich mimo obličky, ktoré slúžia k odvádzaniu definitívneho moču mimo telo.

Stavba steny[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • Sliznica, Tunica mucosa – na povrchu má prechodný epitel (typický pre močové cesty), ktorý začína na obvode papil. Pri nenaplnených močových cestách je epitel vysoký a pri naplnení sa oploští.
  • podslizničné väzivo, v ktorom prebiehajú cievy a nervy
  • Tunica muscularis – väzivo s kolagénnymi a elastickými fibrilami a hladkou svalovinou (mimo musculus sphincter urethrae), ktorá zabezpečuje pohyb moču do panvičky.
  • Tunica Adventitia – riedke kolagénne väzivo.
  • časť močového mechúra je krytá peritoneom

Spojenia s tkanivom obličky sa zúčastňujú všetky tri vrstvy. Epitel plynule prechádza v jednovrstevný epitel papily, stredná vrstva sa upína na interstícium obličky, a adventitia je pevne spojená s väzivovým povrchom obličky.

Cirkulárna svalovina nad papilou sa nazýva m. sphincter papillae, alebo tiež Disseov zvierač a pomáha vypudzovať moč do kalichov.

Calices Renales[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Vývodné cesty močové ďalej pokračujú ako tzv. obličkové kalichy. Netreba zabúdať, že tu sa už nič nevstrebáva, moč sa len zbiera z papíl, a vedie do obličkovej panvičky.

Poznáme dva typy kalichov:

  1. Calices renales minores – je ich 7–14, majú pohárovitý tvar, sú spojené s tkanivom okolo papily, a zbiehajú sa do
  2. Calices renales majores – tie sú spravidla tri (superior, medius, inferior), a vedú moč do obličkovej panvičky.

Tvar kalichov je individuálny, prechádza medzi dvoma krajnými formami ampulárnou a dendritickou. Ampulárna je charakteristická širokou zaoblenou panvičkou, oproti tomu dendritická forma obsahuje štíhlu panvičku a dlhé stonky kalichov.

Kalichy začínajú ako calices minores, sú asi 1 cm dlhé a nasadajú vždy po jednom na jednu papilu pyramídy. Počet kalichov sa laterálnym smerom redukuje – vždy 2–3 malé kalichy sa spoja v jeden väčší calix major. Tri až štyri veľké kalichy sa zbierajú do panvičky.

Pelvis Renalis (Pyelos)[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Frontálny rez obličkou a panvička

Trojuholníkovitý rozšírený, predozadne sploštený dutý útvar, do ktorého vstupujú kalichy, a vystupuje z nej ureter. Svojou širšou časťou naväzuje na calices renales. Má objem 3–8 cm3, avšak už pri objeme 5 cm3 pôsobí bolesť – tzv. chirurgická kapacita panvičky.

Typy panvičky a kalichov[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • dendritický typ panvičky – panvička štíhla, dlhé a vetvené kalichy
  • ampulárny typ panvičky – široká panvička, krátke a málo vetvené kalichy

Cievy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Kalichy i panvička sú zásobované vetvami z renálnych ciev.

Nervy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Prichádzaju z plexus renalis.

Poloha a projekcia panvičky[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Premieta sa do oblasti processus costales L1–L2, pred panvičkou je vpravo pars descendens duodeni, vľavo cauda pancreatis.

Panvičku i kalichy možno vyšetrovať RTG technikou zvanou pyelografia, a to buď vylučovacou, alebo ascendentnou (kontrastná látka prichádza z močového mechúra).

Ureter[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Transverzálny rez ureterom

Párový trubicový orgán naväzujúci na obličku. Ústi šikmým štrbinovým ústím do ostium ureteris do močového mechúra v mieste trigonum vesicae. Dĺžka je u dospelého 20–30 cm (novorodenec 5 cm). Priebeh esovitý, šírka 0,5cm.

Časti[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  1. pars abdominalis – prebieha v retroperitoneu na prednej ploche musculus psoas major
  2. pars pelvina – prebieha v malej panve
  3. pars intramuralis – veľmi krátka (1–2 cm), prebieha v stene močového mechúra
Urinary system.svg

Močový systém

1. Uropoetický systém

2. Ledvina

3. Ledvinná pánvička

4. Močovod

5. Močový měchýř

6. Močová trubice

7. Nadledvina

8. Renální arterie a žíla

9. Dolní dutá žíla

10. Abdominální aorta

11. Společná ilická arterie a žíla

12. Játra

13. Tlusté střevo

14. Pánev

Močovod - urotel
Močovod

Ureter kríži[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • a. et v. ris/ovarica – podbieha ich na prednej stene m. psoas major
  • n. genitofemoralis – v blízkosti kríženia s a. testicularis – nerv je za ureterom
  • a et v. iliaca communis vľavo a a. et v. iliaca externa vpravo
  • u ženy sa laterálne od krčku maternice kríži s a. uterina – prebieha pod – „voda tečie pod mostom“
  • u muža sa za spodinou močového mechúra kríži so semenovodom – ductus deferens, taktiež ho podbieha

Fyziologické zúženia ureteru[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • pri prechode panvičky do ureteru – pelviureterický prechod
  • pri priebehu nad vasa iliaca
  • v mieste vyústenia ureteru do močového mechúra

Stavba steny[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • sliznica krytá urotelom, makroskopicky viditeľné riasy podmieňujúce hviezdicovitý tvar lumen
  • hladká svalovina v dvoch vrstvách
    • vonkajšia cirkulárna
    • vnútorná longitudinálna
  • tunica adventitia

Vzťah k peritoneu[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • pars abdominalis – v retroperitoneu
  • pars pelvina a pars intramuralis – subperitoneálne

Cievy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • tepny – rr. ureterici z a. renalis, a. testicularis (ovarica), a. iliaca, a. vesicalis, a. ductus deferentis (uterina)
  • žily rovnakých názvov smerujú do vena cava inferior
  • lymfatická drenáž – nodi lymphatici iliaci interni a communes, lumbales

Nervy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • sympatikus, parasympatikus a senzorické vychádzajú z plexus uretericus

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • ČIHÁK, Radomír a Miloš GRIM. Anatomie 2. 2. vydání. Praha : Grada Publishing, 2009. ISBN 80-247-0143-X.