Všeobecná stavba autonómneho nervového systému

From WikiSkripta
Sympatikus (červená) a parasympatikus (modrá)

Autonómny nervový systém (ANS) zahrňuje neuróny centrálneho a periférneho nervstva. Názov autonómne nervstvo poukazuje na nezávislosť jeho funkcií na centrálnom nervstve (ANS pracuje reflexívne, nie je ovládateľný našou vôľou). Činnosť systému ovplyvňuje základné životné funkcie spojené s prijímaním potravy, cirkuláciou, metabolizmom a funkciami spojenými s udržaním života, je ANS označovaný ako vegetatívny nervový systém (najmä v staršej literatúre).

Funkcia[edit | edit source]

Funkciou ANS je regulácia vnútorného prostredia organizmu, zabezpečovanie správneho fungovania a činností vnútorných orgánov, inervácia hladkého svalstva, srdca a žľaz.

Stavba[edit | edit source]

Materské bunky autonómneho (vegetatívneho) nervového systému sa nachádzajú v bunkových zhlukoch ganglií mozgu a miechy. Nervy ANS sú tvorené minimálne dvoma neurónmi. Nervy tvoria visceromotorické systémy, ktoré začínajú v CNS. Na rozdiel od somatomotorických nervov neputujú z CNS priamo, ale sú dráhou prepojované na ďalšie neuróny v gangliách. Preto existujú tzv. pregangliové neuróny idúce do ganglia a postgangliové neuróny idúce z ganglia ďalej, k ďalšiemu neurónu alebo do inervovaného tkaniva.

Delenie[edit | edit source]

Autonómnu nervovú sústavu rozdeľujeme na dve funkčné skupiny:

  • sympatikus (pars sympathica) – pripravuje organizmus k útoku, obrane alebo k úteku
  • parasympatikus (pars parasymphatica) – udržuje organizmus v kľude pri oddychu a trávení

Pars sympathica má jadra v CNS, ktoré tvoria nucleus intermediolateralis po stranách chrbtice v rozmedzí segmentov C8 – L3 (preto označujeme sympatikus ako thorakolumbálny systém).

Pars parasymphatica má jadra v CNS v blízkosti hlavových nervov (tzv. hlavový parasympatikus) a v nucleus intermediolateralis po stranách chrbtice v rozmedzí segmentov S2 – S4 (tzv. sakrálny parasympatikus). Preto parasympatikus označujeme ako kraniosakrálny systém.

Okrem sympatika a parasympatika existuje ešte ďalšia, tretia zložka ANS – enterický (intramurálny) systém. Ten je tvorený mohutnými intramurálnymi (medzisvalovými) pletencami tráviacej trubice s vlastnými malými gangliami a jednotlivými gangliovými bunkami. Riadi svalové napätie (tonus) a pohyby stien tráviacej trubice a sekrečnú aktivitu jej žľaz. Po prerušení sympatických a parasympatických vlákien väčšia časť funkcií enterického systému zostáva zachovaná. Je to vďaka tomu, že len malá časť neurónov enterického systému je priamo inervovaná vláknami sympatika a parasympatika.

Porovnanie sympatika a parasympatika[edit | edit source]

Na väčšinu orgánov pôsobí sympatikus a parasympatikus antagonisticky (protichodne). Napr. sympatikus zvyšuje výkon srdca, parasympatikus ho znižuje. Sympatikus zvyšuje teplotu tela, parasympatikus ju znižuje. Naopak parasympatikus zvyšuje sekréciu žliaz a pohyb tráviacej rúry a sympatikus zasa pôsobí tlmivo.

Odkazy[edit | edit source]

Související články[edit | edit source]

Externí odkazy[edit | edit source]

Použitá literatura[edit | edit source]

ČIHÁK, Radomír a Miloš GRIM. Anatomie 3. 2., upr. a dopl vydání. Praha : Grada, 2004. 673 s. sv. 3. ISBN 80-247-1132-X.

UŠÁKOVÁ, Katarína, et al. Biológia pre gymnáziá 6. 3. vydání. 2010. ISBN 9788080912178.

PETROVICKÝ, Pavel, et al. Klinická neuroanatomie CNS s aplikovanou neurologií a neurochirurgií. 1. vydání. Praha : Triton, 2008. ISBN 978-80-7387-039-3.