Stres (hygiena)

Z WikiSkript

Stres je reakcia organizmu na hroziace nebezpečie. Je to funkčný stav organizmu, kedy je tento organizmus vystavený mimoriadnym podmienkam (stresorom) a jeho následné reakcie, ktoré majú za úlohu udržať vnútornú homeostázu a zaistiť prežitie.

Prvotná jednoduchá stresová reakcia smerovala k aktivácii sympato-adrenomedulárneho systému a testosterónu – „fight or flight,“ útek alebo útok.

Druhy stresu:

  • Eustres – pozitívna záťaž, v primeranej miere stimuluje jedinca k vyšším výkonom.
  • Distres – nadmerná záťaž, ktorá môže jedinca poškodiť a vyvolať ochorenie až smrť.

Psychické reakcie na stres[upravit | editovat zdroj]

Zahrňujú prispôsobenie, úzkosť a depresiu. V prípade eustresu vedie k vyšším psychickým alebo fyzickým výkonom, ak sa však jedná o distres, často vedie k rozhodnutiam, ktorých dôsledkom je úzkostné alebo depresívne správanie.

Fyzické reakcie na stres[upravit | editovat zdroj]

Mozog, ktorý vyhodnocuje záťaž, riadi nielen správanie, ktoré má za cieľ túto záťaž prekonať, ale zároveň vyvoláva v tele fyziologické reakcie umožňujúce krátkodobo aktivovať rezervy pre útek alebo boj. Pri "dlhodobom či intermitentnom strese" sa prevážne aktivuje hypofýzo-adrenokortikálny systém s prednosťou produkcie ACTH, kortikoidov a alteráciou androgénov (zníženie testosterónu u mužov a estrogénov u žien).

Výsledkom chronického stresu je strata kontroly nad metabolizmom, utlmenie reprodukčných schopností, útlm imunitných reakcii a ako už bolo spomenuté depresívne stavy, riziko vzniku ischemickej choroby srdečnej (dlhodobé zvýšenie tlaku), diabetu mellitu druhého typu (dlhodobé zvýšenie glykémie), stresového žaludočného vredu (aktivácia sympatiku znižuje prekrvenie sliznice v gastrointestinálnom trakte) !!!

  • Dlhodobá pracovná záťaž môže viesť až k chronickému únavovému syndrómu.

Chronický únavový syndróm[upravit | editovat zdroj]

18px Podrobnější informace naleznete na stránce Chronický únavový syndrom.

Základnou podmienkou je únava ako dominujúci príznak trvajúca aspoň 6 mesiacov alebo ľahká unaviteľnosť. Z ďalších príznakov bývajú prítomné napríklad dlhodobo zvýšená telesná teplota, bolesti svalov a kĺbov, poruchy pozornosti, pamäte, labilné nálady.

  • Najčastejšie ženy vo veku 25–45 rokov, menej u mužov.
  • Presná etiológia je nejasná. Predpokladá sa podiel vírusovej infekcie, porúch imunitného systému, podiel psychických obtiaží.
  • Terapia je kognitívne-behaviorálna, postupná adaptácia na zvyšujúcu sa záťaž.

Syndróm vyhorenia[upravit | editovat zdroj]

Je to stav emocionálneho vyčerpania a depersonalizácie, ktorý vedie k poklesu efektivity práce. Hlavnými spúšťačmi sú chronický stres, permanentný časový tlak a emočné napätie.

  • najviac sa vyskytuje u osôb, ktoré majú neustály, náročný a intenzívny kontakt s ľuďmi a ktorých práca je neadekvátne ohodnotená = lekár (v ČR).

Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Související články[upravit | editovat zdroj]

Použitá literatúra[upravit | editovat zdroj]

  • LINHART, Jiří, et al. Slovník cizích slov pro nové století. 1. vydání. Litvínov : Dialog, 2003. ISBN 80-85843-61-7.
  • Prednáška: Epidemiologie kardiovaskulárních onemocnění, MUDr. Alexandra Kmeťová, Ústav hygieny a epidemiologie 1. LF UK