Terapeutické využití imunoglobulinů

Imunoglobulíny patria medzi základné zložky špecifickej imunitnej reakcie.

Rozdelenie používaných imunoglobulínov

• homológne imunoglobulíny - získavajú sa z plazmy zdravých darcov. Delíme ich na:
  • polyklonálne protilátky,
  • monoklonálne protilátky.
    • príklady: Zevalin (non-Hodgkin. lymfom), Rituximab (lymfomy), Infliximab (Crohnova choroba, reumatoidná artritída)
• heterológne imunoglobulíny - získavajú sa z plazmy imunizovaných zvierat

Využitie imunoglobulínov v medicíne

Substitučná terapia

Pri nedostatku či nefunkčnosti imunoglobulínov je potrebné ich substituovať a podporiť tak imunitu organizmu. Ochorenia, pri ktorých substitúciu imunoglobulínov využívame:

• primárne imunodeficiencie – ochorenia spôsobené poruchou génu kódujúceho proteín podieľajúci sa na špecifickej imunitnej reakcii. Môže ísť o nedostatok jednej triedy Ig či celého spektra. Pri týchto ochoreniach je potrebné imunoglobulíny substituovať doživotne.
  • Brutonova agamaglubulinémia
  • Wiskott–Aldrich syndróm
  • Bežná variabilná imunodeficiencia (CVID)
  • Hyper-IgM syndróm

• sekundárne imunodeficiencie - znížená imunitná odpoveď organizmu vplyvom iných príčin (ochorenia, imunosupresíva... ). Zo sekundárnych imunodeficitov sa substitučná terapia najčastejšie využíva pri:
  • chronickej lymfoidnej leukémii (CLL),
  • mnohočetnom myelome.

Podstatné je liečiť a riešiť primárnu príčinu. U sekundárnych imunodeficitov sa imunoglobulíny substituujú len určitú dobu, kým nedosiahneme požadovanú hladinu. Medzi ďalšie takéto ochorenia, kde Ig substitúciu využívame sú napríklad:

• deti s vrodeným AIDS,
• pri transplantácii kostnej drene,
• pri imunosupresívnej liečbe.

Imunomodulačná liečba

Imunomodlačná liečba sa uplatňuje najmä v terapii autoimunitných neuromuskulárnych chorôb, pri ktorých dochádza autoimunitným procesom k postupnému poškodzovaniu periférnych nervov, nervovosvalovej platničky alebo priečne pruhovaných svalov. Uplatnenie:

• Guillian-Barré syndróm,
• multifokálna motorická neuropatia,
• myasthenia gravis,
• roztrúsená skleróza.

Ďalšie použitie

Imunoglobulíny sa v súčasnej dobe používajú čoraz viac. Ich ďalšie využitie je napríklad pri septických stavoch či transplantáciach.

Cesty podania

Subkutánne

Výhodou subkutánneho podania je možnosť podávania v domácom prostredí. Rýchlosť podania by mala byť max 30 ml/hod, podávame max 90 min. Je potrebné, aby vzdialenosť medzi dvoma aplikačnými miestami bola min 5 cm.

Intramuskulárne

Nevýhodou je pomalé vstrebávanie, bolestivosť a nemožnosť podávať vysoké koncentrácie.Pri množstve viac ako 5 ml je potrebné rozdeliť aplikáciu dávky do viacerých miest.

Intravenózne

Pri intravenóznom podaní je nutná návšteva zdravotníckeho zariadenia. Výhodou je možnosť podávať vyššie dávky. Využíva sa najmä u starých ľudí a u pacientov, kde sú nevyhovujúce časté aplikácie.

Rozdiel medzi SCIG alebo i.m. podávanými IG a IVIG je prítomnosť imunokomplexov a limitná koncentrácia IgA. Pri i.v. podaní hrozí vznik šoku.

Nežiadúce účinky

Imunoglobulíny ako každé lieky môžu vyvolať nežiadúce účinky až život ohrozujúci stav. Môžu byť:

• okamžité – pripomínajú symptomy chrípky (bolesť hlavy, svalov, nauzea, malátnosť...),
• neskoré – účinky vzácne (renálne zlyhanie, tromboembólia, neutropenia... ),
• až anafylaktická reakcia – podávame adrenalín v kombinácii s hydrokortizonom.

Odkazy

Související články

• Protilátka
• Autoprotilátky
• Imunosupresiva

Zdroj

• HOŘEJŠÍ, Václav a Jiřina BARTŮŇKOVÁ. Základy imunologie. 3. vydání. Praha : Triton, 2005. ISBN 80-7254-686-4.

• STRAŠÍK, Slavomír. Imunoglobuliny a jejich terapeutické použití. Praktické lekárenství [online]. 2014, roč. 10, vol. 6, s. 233-237, dostupné také z <http://www.praktickelekarenstvi.cz/pdfs/lek/2014/06/10.pdf>.