Neocerebelárny syndróm

Z WikiSkript

Je charakterizovaný poruchou koordinácie zložitých a jemných pohybov spôsobených narušením funkcie neocerebela, ktoré obsahuje programy pre voľnú motoriku.

Symptómy[upravit | editovat zdroj]

Poškodenie funkcie neocerebela sa prejaví hypermetriou. Pohyby sú oneskorene zahájené a neskoro zastavované. Je narušená koordinácia medzi svalovými skupinami agonistov a antagonistov – dysmetria. Tzv. malá neocerebelárna asynergia postihuje presné koordinované pohyby a adiadochokinézia znemožňuje správne prevádzať rýchle alternujúce pohyby. Pri cielených pohyboch pozorujeme intenčný tras (3–5 Hz), ktorý sa s približovaním k cielu zväčšuje. Objavuje sa hlavne pri deštrukcii nucleus dentatus. Medzi ďalšie patria titubácie – kolísanie trupu v stoji, či sede (2–3Hz). Človek postihnutý týmto syndrómom nevie znížiť svalovú silu proti ktorému pôsobí po náhlom znížení odporu. To sa nazýva rebound fenomén. Pohyby týchto pacientov sú trhavé a rozpadnuté do jednotlivých komponent – pohybová dekompozícia, ktorá ovplyvňuje reč aj písmo. Pacienti trpia poruchou artikulácie s neprirodzeným oddeľovaním slabík a pomalou rečou – sakadovaná reč a makrografiou, ktorá sa prejavuje zmenou písma alebo aj prestreľovaním pri spojovaní dvoch bodov na nakreslenej predlohe. Pri odhade váhy sa predmety na strane lézie zdajú ľahšie. Častý je nystagmus v smere poškodenia, či poruchy videnia spôsobené dysmetriou okohybných svalov. Podobné symptómy nachádzame aj u paleocerebelárneho syndrómu.

Vyšetrenie[upravit | editovat zdroj]

  • Adiadochokinézia – pacient bez kontroly zraku predpaží ruky a striedavo pronuje a supinuje. Ruka na strane mozočkovej lézie vypadáva z rytmu. Alternatívou je flexia a extenzia končatín.
  • Malá neocerebelárna asynergia – pacient sa nedokáže pri pokyne k zmene polohy z ľahu do sedu bez pomoci rúk posadiť a zodvihne dolnú končatinu na strane mozočkovej lézie.
  • Intenčný tras – pacienta vyzveme, aby sa ukazovákom dotkol nosa, pričom pozorujeme viditeľný tras.
  • Stewart-Holmes test – testuje tzv. rebound fenomén. Pacient flektuje horné končatiny proti pasívnemu odporu. Po náhlom vymiznutí odporu končatina na strane mozočkovej lézie vystrelí nahor.

Etiopatogenéza[upravit | editovat zdroj]

Najčastejším dôvodom poruchy funkcie je intoxikácia etanolom, spôsobujúca poruchy rovnováhy, titubácie a a ataxie chôdze. Porucha môže nastať pri infarkte, či hemoragii s nástupom rýchlych nešpecifických príznakov ako je bolesť hlavy, závraty, poruchy rovnováhy, či ataxia na postihnutej strane trombom, či embóliou. Nádory zadnej jamy lebečnej môžu deštruovať tkanivo mozočku, alebo ho rastom utlačiť a narušiť cirkuláciu mozgomiešneho moku, čo môže viesť až k hydrocefalu. Ataxiu končatín a poruchu rovnováhy môže spôsobiť aj sclerosa multiplex, či difúzna mozočková demyelinizácia po infekcii vírusom Varicella Zoster. Pri farmakologickej anamnéze je potrebné si všimnúť liečbu hydantoínmiantikonvulzíva napr. pri liečbe epilepsie, keďže môžu spôsobovať cerebelárne poruchy.


Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Související články[upravit | editovat zdroj]

Použitá literatúra[upravit | editovat zdroj]

  • NEČAS, Emanuel. Patologická fyziologie orgánových systémů. Čast 2. 2. vydání. Praha : Karolinum, 2009. 760 s. ISBN 978-80-246-1712-1.
  • SILBERNAGL, Stefan a Florian LANG. Atlas patofyziologie člověka. 1. české vydání. Praha : Grada, 2001. 390 s. ISBN 80-7169-968-3.
  • WABERŽINEK, Gerhard a Dagmar KRAJÍČKOVÁ, et al. Základy obecné neurologie. 1. vydání. Praha : Karolinum, 2004. ISBN 80-246-0803-0.