Neurotransmiter

Z WikiSkript

Neurotransmitér je molekula schopná prenášať informácie medzi bunkami. Najčastejšie to je nervový vzruch medzi neurónmi, medzi nervovou a svalovou bunkou.

Syntetizovaný neurotransmitér Označenie neurónu syntetuzujúci daný neurotransmitér Označenie jednotlivých zoskupení neurónov
Serotonín B B1−B9
Dopamín A A8−A17
Noradrenalín A A1−A7
Adrenalín C C1−C3
Acetylcholín CH CH1−CH6
Histamín E E1−E5

Acetylcholín[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Je mediátor, ktorý prenáša informácie z pregangliových neurónov na postgangliové v systéme autonómneho nerstva. Pri parasympatikuse sa na postgangliových zakončeniach uvoľní znovu acetylcholín. Pri sympatikuse sa uvoľní z postgangliového zakončenia noradrenalín.

Nikotínové receptory[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Sú súčasťou iontového kanála. Jednotlivé kanály sa od seba líšia štruktúrou. Svalový typ má dve podjednotky α1 a jednu podjednotku β, γ, δ (ktorú nachádzame pri embryonálnom svale), avšak v dospelosti je γ nahradená podjednotkou ε. Neuronálny typ má α podjednotku a β podjednotku, môže nastať aj situácia, kedy má obe podjednotky α.

  • neuronálny typ
  • svalový typ
  • gangliový typ

Muskarínové receptory[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Sú v efektorových orgánoch. M1, M2, M3, M4, M5

Funkcie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • kognitívne procesy − pamäť a učenie (znížené množstvo ACh = Alzheimer)
  • dôležitosť pri regulácii bdenia a spánku
  • motorika
  • motivácia, pri procese odmeňovania
  • v PNS – činnosť kostrového svalstva, modulácia prenosu nocicepcie
  • v ANS – gangliá a parasympatikus

Katecholamíny[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Tyrozín → DOPA → DopamínNA (norepinefrín)A (epinefrín)

Dopamín[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Schéma pôsobenia dopamínu
Úbytok dopaminergných D2 receptorov

Dopamín je syntetizovaný v jadrách A8−A17. Miestom účinku sú sympatické ganglia.

Hlavné dopaminergné neuróny[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

A8, A9, A10= stredný mozog
A9= Substantia nigra
A11−A15= Medzimozog
A12= Nucleus arcuatus
A17= sietnica

Receptory[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

D1-like family − D1,D5

zvyšujú účinky adenylátcyklázy (↑ cAMP)

D2-like family − D2, D3, D4

znižujú účinky adenylátcyklázy (↓ cAMP)

Funkcie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Majú veľký význam v motivačnom chovaní a adikcii. Pri neočakávanej odmene je výrazná stimulácia DA, ktorá zmizne počas opakovania a učenia sa, ak prezentácia odmeny neevokuje stimuláciu DA. Pri nedostatku očakávanej odmeny je znížený DA signál. Dve fázy podnetu:

fáza podnetu − očakávanie príjemného
fáza konzumácie − prežívanie príjemného stimulu

Ďalej sa uplatňuje v konsolidácii pamäťovej stopy. Je dôležitý pri regulácii hypotalamo-hypofyzárneho systému a pri regulácii motorických funkcií, ale aj pri prenose a spracovaní nociceptívnych signálov.

Poruchy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Typicky sa objavuje Parkinsonova choroba a schizofrénia. Ďalej sa vyskytujú depresie, látková závislosť a poruchy príjmu potravy.

Adrenalín, Noradrenalín[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Receptory[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Receptory sú adrenergné, pričom afinita A a NA je takmer taká istá.

  • α1
  • α1A
  • α1B
  • α1D
  • α2
  • α2A
  • α2B
  • α2C
  • α2D
  • β1
  • β2
  • β3

Funkcie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Uplatňujú sa pri stresovej reakcii. Ide o takzvaný eustres, kedy jedinec podá dvojitý výkon a hladina sa pohybuje v homeostatických medziach. Taktiež sú dôležité pre pozornosť, bdenie a spánok.

Synapsia

Serotonín[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Ako neurotransmitér pôsobí vazokonstrikčne. Ovplyvňuje spánok a termoreguláciu. Nazývaný aj hormón šťastia.

Receptory[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Receptory pre serotonín sú prevažne metabotropné, spriahnuté s G proteínom. Môže sa viazať na veľa typov receptorov. Informácia je ďalej vedená do všetkých oblastí CNS.

Funkcie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Uplatňujú sa pri bdení a spánku, cirkadiánnych rytmoch. Taktiež súvisia s bolesťou, príjmom potravy a sexuálnym chovaním. Nedostatok serotonínu je spojený s depresiami, anxietou a migrénou.

Histamín[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Jadrá sú označované E1−E5. Projekujú do spinálnych jadier a do mozočku. Eferentné dráhy idú do celej mozgovej kôry.

Funkcia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Uplatnenie pri regulácii spánkových cyklov, energetickej a endokrinnej homeostáze. Pri regulácii telesnej teploty a príjmu potravy. Súvisia s reguláciou sekrécie hypotalamo-hypofyzárneho systému. Taktiež synaptická plasticita, učenie a nociceptívne signály.

Receptor pre GABA

Excitačné aminokyseliny[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Glutamát[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Zasahuje a nachádza sa všade v CNS. Jeho receptory sú metabotropné, kde sa nachádza prvá, druhá a tretia skupina glutamátových receptorov a receptory ionotropné, kam patria receptory AMPA, kainát, NMDA. Funkcia je uplatnená pri motorickej koordinácii, pamäťových procesoch (dlhodobá potenciácia), emočných procesoch a prenosoch senzorickej informácie. Znížená hladina súvisí s epilepsiou, Huntingtonovou choreou, ischemickým poškodením mozgu.

Inhibičné aminokyseliny[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

GABA[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Receptory pre GABA sú ionotropné GABA A a metabotropné GABA B. Jeho významné dráhy vedú do mozočku. Funkcia je spojená s monosynaptickými a polysynaptickými prenosmi signálu. Prenos nociceptívnej informácie, presynaptická selekcia aferentného toku informácii do CNS. Spôsobujú otvorenie chloridového kanála, čím nastáva hyperpolarizácia. Znížená hladina GABA je spojená s Huntingtonovou choreou, súvisí s epilepsiou a pocitom úzkosti čiže anxietou.

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • MYSLIVEČEK, Jaromír, et al. Základy neurověd. 2. rozšířené a přepracované vydání vydání. Praha : Triton, 2009. 390 s. ISBN 978-80-7387-088-1.

Zdroj[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • Prednáška z fyziologie, druhý ročník.
  • MYSLIVEČEK, Jaromír. Neurotransmitery [přednáška k předmětu Fyziologie 2, obor Všeobecné lékařství, 1. lékařská fakulta Univerzita Karlova]. Praha. 30.10.2015. 
  • KITTNAR, Otomar, et al. Lékařská fyziologie. 1. vydání. Praha : Grada, 2011. 790 s. ISBN 978-80-247-3068-4.