Pooperační komplikace gastrointestinální

Z WikiSkript

Veľmi častým pooperačným javom sú funkčné poruchy gastrointestinálneho traktu. Je pre nich charakteristické zvýšené dráždenie sympatiku a zvýšená hladina katecholamínov v krvi. Zástava odchodu plynov s prechodnou črevnou parézou a vracanie sa považujú za bežnú reakciu organizmu v prvých 24 hodinách po operácii. Medzi základné pooperačné komplikácie patria akútna dilatácia žalúdka, erózie a vredy, ileus a zápal príušnej žľazy.

Akútna dilatácia žalúdka[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Akútna dilatácia žalúdka (ektázia žalúdka) – stav nepriechodnosti hornej časti tráviacej trubice, pri ktorej dochádza k dilatácii a preplneniu žalúdka a niekedy aj dvanástnika. V afunkčnej časti sa hromadia zvyšky potravy, žalúdočná šťava, pankreatická šťava, duodenálny sekrét a žlč. Tento obsah vedie k rozšíreniu žalúdka. Stena žalúdka môže byť poškodená chemicky aj enzymaticky obsahom žalúdka, týmto spôsobom je umožnený prestup mikróbov do krvi s následnou bakteriémiou. K dôsledkom poškodenej sliznice žalúdka patrí aj vznik erózií až vredov s následným možným krvácaním. Obsah takéhoto žalúdka je zelenohnedý, v prípade krvácania hemoragický, kyslo zapáchajúci.

Ektázia žalúdka sa prejavuje bolesťou v nadbrušku, tlakom v nadbrušku, nevoľnosťou, zástavou plynov, pocitmi na vracanie a nakoniec opakovaným vracaním veľkého obsahu. Klesá diuréza, pacient je nekľudný a trpí tachykardiou. Fyzikálnymi vyšetrovacími metódami, ako je poklep a pohmat, môžeme preukázať zväčšenie žalúdka.

Liečba je založená na odstránení obsahu žalúdka nazogastrickou sondou. Dôležitá je náhrada tekutín a iónov parenterálnou cestou. Účinné a používané sú aj výplachy žalúdka fyziologickým roztokom.

Erózie a vredy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Okrem žalúdka sa vyskytujú aj v dvanástniku, pažeráku a tenkom čreve. Vyskytujú sa vždy len na sliznici. Príčinou ich vzniku býva aj zvýšená kyslosť alebo dlhodobo zavedená sonda v tráviacej trubici. Sú nebezpečné hlavne kvôli krvácaniu a perforácii.

Liečba je zameraná na odstránenie príčiny stresovej reakcie organizmu, tieto lézie sa po odstránení tejto príčiny veľmi rýchlo spontánne vyhoja. Vhodné je súčasné podávanie antacid, H2-blokátorov a ß-adrenolytík.

Ileus[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Zástava črevnej peristaltiky vedie k nahromadeniu plynného aj tekutého obsahu sprevádzaného mnohými príznakmi. Jedným z nich je vytlačenie bránice s útlakom dýchacích ciest, poruchami dýchania (povrchové a zrýchlené dýchanie), poprípade tachykardiou. Úprava črevnej peristaltiky za fyziologických podmienok po operácii príde do 3 dní.

Existuje niekoľko typov ileov: ileus neurogénny (paralytický, spastický), cievny (podmienený uzáverom mezenteriálnej cievy – akútny, chronický) a ileus mechanický (buď prostý – spôsobený uzáverom črevného luménu alebo ileus spôsobený mechanickou prekážkou čreva, s ktorým je zároveň stlačené mezentérium s cievami a nervami).

Paralytický ileus[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Paralytický ileus patrí do skupiny neurogénnych ileov. Jeho príčinou je porucha rovnováhy medzi aktivitou sympatiku a parasympatiku. Medzi príznaky patria porucha dýchania, pocit plnosti, vracanie,nebolestivé a zväčšené brucho bez počuteľnej peristaltiky. V ďalšom štádiu nachádzame dehydratáciu, rozvrat ABR, oligúriuanúriu a intoxikáciu organizmu, tieto príznaky sú bez liečby smrteľné. V diagnostike sa používajú RTG snímky, na ktorých sú vidieť hydroaerické fenomény (hladiny), nachádzajúce sa hlavne v tenkom čreve.

Pri liečbe je nutné vyprázdniť obsah čreva pomocou sondy (Millerova-Abbotova sonda), ktorá sa zavedie až do duodena a náhrada stratených tekutín a minerálov. V podpore črevnej činnosti sa často používa klyzma alebo lokálne Priessnitzove obklady. Pri neúspechu tejto liečby sa používa črevná stómia.

Mechanický ileus[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Mechanická prekážka najčastejšie vzniká zrastom črevných kľučiek medzi sebou, s omentom, peritoneom alebo iným orgánom nachádzajúcim sa v brušnej dutine. Mechanická prekážka môže byť vonkajšia (nádor, absces, zrasty), v stene čreva (hematóm) alebo v lumén čreva (stolica, cudzie telesá, parazity). Ak je prekážka umiestnená v hornej časti čreva, hovoríme o „vysokom ileu“, ak je umiestnená v hrubom čreve, analogicky hovoríme o „nízkom ileu“. O strangulačnom ileu hovoríme v prípade, ak sa k mechanickej prekážke pripojí aj porucha cievneho zásobenia. Ileus spôsobený obstrukciou čreva sa nazýva obturačný ileus a ileus spôsobený zrastami bez porúch cievneho zásobenia sa nazýva adhezívny ileus.

Táto forma ileu je sprevádzaná silnou bolesťou v podobe kŕčov, ktoré prichádzajú v intervaloch a sú sprevádzané výraznou peristaltikou nad miestom prekážky. Touto peristaltikou sa organizmus snaží posunúť prekážku. Ak zároveň nastane mechanický útlak ciev a nervov, vzniká intenzívna bolesť so známkami šokového stavu. Najčastejšie sa vyskytuje hypovolemický šok, ktorý vzniká vďaka prítomnosti „tretieho priestoru“, tento priestor je tvorený tekutinou nahromadenou nad prekážkou. Postupne dochádza k ischémii a perforácii čreva. Veľmi často vzniká porucha ABR – pri vysokom ileu v dôsledku vracania vzniká alkalóza, pri nízkom ileu zo straty Na+ do tretieho priestoru vzniká acidóza.

Liečba je založená na úprave ABR a v chirurgickom odstránení prekážky.

Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • ČERNÝ, Ján. Chirurgia :  základy všeobecnej a špeciálnej chirurgie. 3. vydání. Bratislava : Slovak Academic Press, 1998. 0 s. ISBN 8088908248.
  • ZEMAN, Miroslav, et al. Chirurgická propedeutika. 2. vydání. Praha : Grada, 2000. 524 s. ISBN 80-7169-705-2.