Princip vývoje lebky

Z WikiSkript

Lebku rozdeľujeme na dve časti:

Cranium
  1. neurocranium – obklopuje mozog a zmyslové orgány;
  2. splanchnocranium (viscerocranium) – tvárová časť.

Neurocranium[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Neurocranium lebky sa podľa typu osifikácie delí do dvoch skupín:

  1. desmocranium – ploché kosti lebečnej klenby osifikujúce dezmogénne na podklade väziva;
  2. chondrocranium – kosti lebečnej spodiny osifikujúce chondrogénne na chrupavčitom podklade.

Obe časti tvorí materiál neurálnej lišty, paraaxiálneho mezodermu.

Desmocranium[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Chondrocranium lidského embrya

Materiálom pre kosti neurocrania je mezenchým z neurálnej lišty a nesegmentovaného paraaxiálneho mezodermu a pri malej časti z derivátov žiabrových oblúkov, ktorých materiál pozostáva tak isto z neurálnej lišty. Mezenchým mozog obklopí a vytvorí trámcovité ostrovčeky kostného tkaniva – spikuly. Spikuly sú primárne osifikačné centrá, ktoré vyrastajú radiálne. Ďalší rast kostí zabezpečuje rast apozíciou na vonkajšej strane lebečných kostí a osteoklastická resorpcia na strane vnútornej.

Dezmogénne kosti neurocrania:

Z vymenovaných kostí sú os parietale, os occipitale z mezenchýmu paraaxiálneho mezodermu, pričom zvyšné sú tvorené mezenchýmom neurálnej lišty.

Chondrocranium[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Pred samotným vytvorením kostí lebečnej bázy vznikajú ich chrupavčité základy, ktoré neskôr splývajú a osifikujú. Z chrupavčitých spojov, ktoré v dospelosti osifikujú perzistujú dva: synchondrosis petrooccipitalis a sphenopetrosa.

Chondrogénne kosti neurocrania:

  • os ethmoidale;
  • corpus, alae minor et major ossis sphenoidalis;
  • bassis ossis occipitalis;
  • pars petrosa ossis temporalis.

Materiál pre vyššie vymenované kosti lebečnej bázy pochádza z neurálnej lišty pre oblasť pred rostrálnym koncom chordy dorsalis (oblasť sella turcica) – prechordálne chondrocranium a z occipitálnych somitov paraaxiálneho mezodermu pre oblasť chordálneho chondrocrania.

Splanchnocranium[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Kosti splanchnocrania vznikajú na podklade prvých troch párov žiabrových oblúkov z materiálu ektomezenchýmu neurálnej lišty, ktoré osifikujú dezmogénne okrem jazylky, sluchových kostí a processus styloideus ossis temporalis, ktoré síce patria k splanchnocraniu, ale osifikujú chondrogénne. Prvý žiabrový oblúk sa delí na maxilárny a mandibulárny val. Z maxilárneho vzniká premaxilla, maxilla, os zygomaticum, os palatinum, incus. Z mandibulárneho valu, ktorého základom je Meckelova chrupavka vzniká mandibula a malleus. Z druhého žiabrového oblúku, ktorého základom je Reichertova chrupavka, vzniká stapes, processus styloideus, corpus et cornua minora ossis hyoidei. Z tretieho žiabrového oblúku nakoniec vzniká časť corpus a cornua majora ossis hyoidei.


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]