Vyšetrenie hemoglobínu a jeho metabolizmu

Z WikiSkript

Hladina konjugovaného a nekonjugovaného bilirubínu[upravit | editovat zdroj]

Bilirubín je metabolit hemu vznikajúci pri jeho degradácií v bunkách monocyto-makrofágového systému (MFS). Nekonjugovaný (nepriamy) bilirubín je uvoľňovaný do plazmy a v komplexe s albumínom transportovaný do pečene, kde sa za prítomnosti enzýmu blirubín-UDP-glukuronyltransferázy tvorí konjugovaný (priamy) bilirubín. Hladina priameho aj nepriameho bilirubínu odzrkadľuje degradáciu hemu a zvyšuje sa pri hemolýze, hladina priameho bilirubínu sa okrem toho mení aj pri ochoreniach pečene. Zvýšenú hladinu nekonjugovaného bilirubínu v dôsledku zníženej aktivity bilirubín-UDP-glukuronyltransferázy pozorujeme pri Gilbertovom syndróme.

Hladina hemoglobínu v plazme[upravit | editovat zdroj]

Princípom vyšetrenia je schopnosť hemoglobínu katalyzovať oxidáciu benzidínu v prítomnosti peroxidu vodíka, čo vedie k zmene farby roztoku na zelenú a neskôr na modrú. Intenzita sfarbenia sa stanovuje spektrofotometricky. Normálna koncentrácia hemoglobínu je menšia ako 5 mg/l. Na vyšetrenie sa používa nezrážanlivá krv, odobratá do heparínu. Je dôležité zabrániť hemolýze pri odbere a spracovaní vzorky. Vzorka sa centrifuguje pri 2 500 otáčkach/min. Hemoglobín v plazme sa zvyšuje pri intravaskulárnej hemolýze, naopak pri extravaskulárnej hemolýze nebýva zvýšený.

Hladina haptoglobínu v sére[upravit | editovat zdroj]

Haptoglobín je plazmatický globulín, ktorý viaže hemoglobín. Na stanovenie jeho koncentrácie sa používajú viaceré metódy, napr. elektroforéza, radiálna imunodifúzia, chromatografia. Ako vzorka sa používa sérum získané z natívnej krvi. Znížená hladinu haptoglobínu je prítomná pri hemolýze a pri ochoreniach pečene, zvýšená je pri zápalových ochoreniach a pri malignitách. V prípade vyčerpania väzbovej kapacity haptoglobínu pri vystupňovanej hemolýze sa hemoglobín vylučuje močom alebo dochádza k intravaskulárnemu rozpadu na hem, ktorý následne oxiduje, a globín. Oxidovaný hem sa naviaže na hemopexín alebo albumín.

Hladina hemopexínu v sére[upravit | editovat zdroj]

Hemopexín je plazmatický globulín, ktorého funkciou je viazať oxidovaný hem, uvoľnený z hemoglobínu, v prípade vyčerpania väzbovej kapacity haptoglobínu. Považuje sa za presnejší indikátor intravaskulárnej hemolýzy ako hladina haptoglobínu. Na vyšetrenie sa používa elektroforéza alebo radiálna imunodifúzia, ako vzorka sa používa sérum získané z natívnej krvi. Znížená až nulová hladinu je prítomná pri hemolýze. Znížená hladina je ďalej prítomná aj pri ochoreniach pečene a obličiek, pri malignitách, infekciách, pri diabetes mellitus. Zvýšená hladina je prítomná pri akútnych stavoch (reaktant akútnej fázy).

Hladina methemalbumínu v sére[upravit | editovat zdroj]

Methemalbumín je komplex oxidovaného hemu a albumínu, ktorý vzniká pri vyčerpaní väzbovej kapacity haptoglobínu. Na rozdiel od hemopexínu nie je vychytávaný bunkami MFS a cirkuluje v sére, až kým nie je hem prenesený na hemopexín. Na jeho stanovenie sa používajú spektrofotometrické metódy, ako vzorka sa používa sérum z natívnej krvi. Methemalbumín je podobne ako hemopexín považovaný za citlivý indikátor intravaskulárnej hemolýzy.

Stanovenie hemoglobínu a hemosiderínu v moči[upravit | editovat zdroj]

Pri prekročení väzbovej kapacity haptoglobínu sa časť hemoglobínu dostáva do moča. V prípade chronicky prebiehajúcej hemolýzy je hemoglobín vychytávaný bunkami tubulov obličiek a pri ich poškodení je uvoľňovaný vo forme hemosiderínu. Hemosiderín je zásobná forma železa, ktorá vzniká agregáciou molekúl feritínu pri nadbytku železa.

Elektroforéza hemoglobínu[upravit | editovat zdroj]

Zmeny v štruktúre molekuly hemoglobínu vedú k zmene jej pohyblivosti v elektrostatickom poli, čo sa využíva pri rozlišovaní abnormálnych hemoglobínov. Ako základ sa používa elektroforéza vo veronálovom tlmivom roztoku (pH 8,6) a celulózoacetátová elektroforéza v alkalickom prostredí (pH 8,9). V prípade potreby sa dopĺňajú ďalšími testami (metódy analýzy DNK)

Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Související články[upravit | editovat zdroj]

Použitá literatura[upravit | editovat zdroj]

  • DOBROTOVÁ, Miroslava, et al. Hematológia a transfuziológia :  učebnica. 1. vydání. Praha : Grada ; Bratislava : Grada Slovakia, 2006. ISBN 80-8090-000-0.