Hurá!   WikiSkripta jsou v novém! Vzhled ale není jediná věc, která se změnila, pod kapotou je novinek mnohem víc. Pokud se chcete dozvědět více, nebo pokud vám něco nefunguje správně, podívejte se na podrobnosti.

Zrak

Z WikiSkripta

Zrak je pre človeka najdôležitejší zmysel. Človek získava až 90 % informácii z vonkajšieho prostredia pomocou zraku. Videnie je zložitý proces, ktorého podstatou je príjem a spracovanie signálov vo forme fotónov, preto ako viditeľné svetlo označujeme to, ktoré má vlnovú dĺžku v rozpätí 400–760 nm. Hlavný orgán zraku je oko. Ľudské oko je guľovitý orgán o priemere asi 24 mm. 

Základné časti oka[upravit | editovat zdroj]

Medzi základné části oka patrí:

Anatomie oka
  • sietnica (retina)
  • cievnatka (chorioidea)
  • bielko (sclera)
  • sklivec (corpus vitreum)
  • závesný aparát šošovky
  • šošovka (lens)
  • zadná očná komora
  • predná očná komora
  • zornica (pupilla)
  • duhovka (iris)
  • rohovka (cornea)
  • řasnaté teleso (corpus ciliare)
  • limbus

Cievnatka sa rozširuje v riasinkové teleso, ktorého je súčasťou hladký sval musculus ciliaris. Cievnatka vytvára aj súvislú prepážku zvanú dúhovka, ktorá obsahuje 2 hlavné svaly a to: m. sphincter pupillae inervovaný parasympatikom a m. dilator pupillae inervovaný sympatikom. V centre dúhovky je kruhový otvor zvaný zornica. Za dúhovkou je uložená šošovka, na ktorej okraji sa upínajú jemné vlákna (fibrae zonulares), ktoré vychádzajú z riasinkového telesa. Vnútornú vrstvu steny bulbu tvorí sietnica. V oblasti zadného pólu oka je sietnica náhle zúžená a celý tento okrsok má priemer asi 3 mm a nazýva sa macula lutea (žltá škvrna) a je to miesto najostrejšieho videnia. Celý priestor bulbu za šošovkou vyplňuje sklivec. Obe očné komory sú vyplnené komorovou očnou vodou.

Funkcia komorovej očnej vody[upravit | editovat zdroj]

Komorová voda slúži k zajisteniu optimálnych optických vlastností oka. Vytvára určitý tlak na sklivec a stenu bulbu. a tým vytvára správny tonus očnej gule. Tlak komorovej vody sa označuje ako vnútoočny tlak a jeho veľkosť je okolo 15 mmHg. Táto správna veľkost je udržovaná rovnováhou medzi tvorbou a odtokom komorovej vody. Pokiaľ dôjde k vzrastu tlaku komorovej vody, tak toto ochorenie nazývame glaukoma (zelený očný zákal). Komorová voda má podobné zloženie ako krvná plazma a neustále cirkuluje, je tvorená riasinkovým telesom do zadnej očnej komory, odtiaľ následne prechádza do prednej očnej komory a odteká do Schlemmovho kanáliku, a potom do venózneho systému oka.

Optický systém[upravit | editovat zdroj]

Lúč svetla musí prejsť 4 rôznymi prostrediami (rohovka, komorová voda, šošovka a sklivec). Na sietnici vzniká reálny, prevrátený a zmenšený obraz. CNS si ho sám transformuje do skutočnej podoby. Celková optická mohutnosť oka pri pohľade do diaľky je 59 D. Sveteľné lúče vychádzajúce z predmetu, ktorý sa nachádza ďalej ako 6 m, prichádzajú už rovnobežné a pretínajú sa v ohniskvej rovine, vtedy je očná šošovka oploštená a má najmenšiu optickú mohutnosť 19 D. Pokiaľ by sa však objekt priblížil bližšie ako na 6 m, tak by lúče prichádzali ako rozbiehavé. Na základe tohto musí dôjsť v zmene v oku, inak by sa lúče pretínali až za sietnicou, preto vzrastá optická mohutnosť oka pri pohľade na blízke predmety, ktorá sa nazýva ako akomodácia. Blízky bod je miesto najbližšie k oku, kde predmet ešte vidíme ostro. Ďaleký bod je miesto najďalej od oka, kde ešte predmet vidíme ostro a pre dobre vidiace oko leží ďaleký bod v nekonečne. Mechanizmus akomodácie je pomerne jednoduchý. Šošovka je zavesená prostredníctvom vlákien na závesnom aparáte na riasinkovom telese a pri pohľade do diaľky sú vlákna napäté - šošovka je oploštená a jej mohutnosť je najmenšia. Pri akomodácii dochádza ku kontrakcii ciliárneho svalu - posun riasinkového telesa dopredu a dovnútra, čo spôsobí, že napätie vlákien ochabne a šošovka sa vyklenie a zväčší svoju mohutnosť.

Sietnica[upravit | editovat zdroj]

Axony gliových buněk sa zbiehajú k papille zrakového nervu (discus nervi optici) a tú opúšťajú očný bulbus ako n. opticus. Na sietnici jedného oka je oko 120 miliónov tyčiniek a 6 miliónov čípkov. Nervus opticus obsahuje 1 milión axónov. Fotopigment tyčiniek pohlcuje svetlo vlnovej dĺžky 505 nm (modrozelené) a fotopigment čípkov pohlcuje svetlo vlnovej dĺžky 420 nm (modré), 531 nm (zelené) a 558 nm (červené). V oblasti centrálnej jamky je najväčšia koncetrácia čípkov a tyčinky tu úplne chýbajú. V tomto mieste je najlepšie vnímané farebné videnie, ale nižšia citlivosť k svetlu. V 20° uhle od centrálnej jamky je zas najväčšia koncentrácia tyčiniek a čípky skoro úplne chýbajú. V tomto mieste je vysoká citlivosť na svetlo ale je tu vnímané len jednofarebné videnie. Slepá škvrna sa nachádza v oblasti papilly zrakového nervu a tyčinky a čípky tu chýbajú.

Transformácia signálu[upravit | editovat zdroj]

Dopad vhodného svetla na membránu diskov spôsobuje rozpad fotopigmentu (rhodopsin, ktorý je zložený z 11-cis retinal a opsin) - GP, ktorý má charakter hyperpolarizácie (za tmy sú sodné kanáliky otvorené a membrána fotoreceptoru je depolarizovaná (−30mV), svetlo potom rozloží pigment na 11-cis retinal a jeden z jeho medziproduktov aktivuje transducin (g-protein) a ten fotodiesterázu a tá následne odbúrava cGMP na GMP, pak nastane uzavretie sodných kanálikov a hyperpolarizácia). Za tmy potom dochádza k regenarácii trans-retinalu na 11-cis retinal. V krvi cirkuluje alkohol trans-retinol - 11-cis retinol a ten sa oxiduje na 11-cis retinal.

Vady[upravit | editovat zdroj]

Myopia

Bulbus je príliš dlhý vzhľadom k optickej mohutnosti oka. Paprsky zo vzdialeného objektu sa stretávajú pred sietnicou. Vzdialený bod neleží preto v nekonečne, ale vo vzdialenosti bližšej ako 6 m. Korekcia pomocí rozptyliek.

Hypermetropia

Bulbus je príliš krátky vzhľadom k jeho optickej mohutnosti. Paprsky zo vzdialeného objektu sa stretávajú za sietnicou. Vzdialený bod neleží v nekonečne, ale za sietnicou. Korekcia pomocí spojek.

Za normálnych okolností je rohovka rovnako zakrivená vo všetkých rovinách. Keď je rohovka v niektorej rovine zakrivená viac, než v ostatných, tak v tejto rovine vykazuje vôčšiu optickú mohutnosť. Postihnutá osoba pri pohľade na objekt, ktorý je zložený z vertikálnych a horizontálnych čiar, vidí ostro len horizontálne. Ani rohovka zdravého oka nie je všade rovnako zakrivená - fyziologický astigmatizmus. Korekcia pomocí cylindrické šošovky (pri presahu 1 D).

Jedná sa o stratu akomodačnej schopnosti šošovky. Dá sa korigovať spojkami.

  • Šeroslepota

11-cis retinol sa tvorí z metabolitov vitamínu A. Jeho nedostatok vedie k zníženej tvorbe a to spôsobí zníženú svetlocitlivosť hlavne pri nízkych intenzitách svetla.

Fundus photo showing scatter laser surgery for diabetic retinopathy EDA09
  • Diabetická retinopatia

Jedna z najčastejších ochorení sietnice. Bunky okolo malých krvných ciev (pericyty) tvoria pri zvýšenej ponuke glukózy sorbitol, který spôsobí zdurenie a zúženie ciev a následnú ischémiu tkanív. Tvorba angiotenzínu II, ktorý stimuluje tvorbu VEGF - zvýšená permeabilita ciev a novotvorba ciev a krvácanie, nastává zakalenie.

  • Uzáver centrálnej artérie

Vedie k zániku amakrinných, bipolárnych a gangliových buniek a tým k oslepnutiu.


Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Související články[upravit | editovat zdroj]

Použitá literatura[upravit | editovat zdroj]

  • KRÁLÍČEK, Petr. Úvod do speciální neurofyziologie. 3. vydání. Praha : Galén, c2011. ISBN 97-880-7262-618-2.
  • SILBERNAGL, Stefan a Florian LANG. Atlas patofyziologie. 2. vydání. Praha : Grada, 2012. ISBN 978-80-247-3555-9.