Nákazy prenášané krvou

Z WikiSkript

Pri nákazách prenášaných krvou sa infekčné agens dostáva do organizmu priamo krvou, krvnými derivátmi alebo nimi kontaminovanými nástrojmi a prístrojmi pri lekárskych zákrokoch. Taktiež sekrétmi pri pohlavnom styku a materským mliekom. Zdrojom nákazy je nakazený človek, príp. nosič. Etiologické agens:

  1. vírusy: víry hepatitídy B (+D) a C, cytomegalovírus, vírus EBV, HIV,
  2. baktérie: Treponema pallidum,
  3. parazity: Toxoplasma gondii, Plasmodium malariae,

Zdrojom nákazy je človek alebo zviera (chorý alebo nosič). K nákazám prenášaným krvou sa radia aj transmisívne nákazy – nákazy prenášané prostredníctvom nejakého vektora. Rozlišujeme tieto typy transmisívnych nákaz:

Hepatitída B[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Tiež nazývaná sérová hepatitída je vyvolaná DNA vírusom hepatitídy B z čeľade Hepadnaviridae, ktorý má výrazný tropizmus k pečeňovým bunkám. Tendencia perzistovať v organizme navodzuje vznik chronickej hepatitídy, choroby z imunokomplexov, cirhózy pečene a hepatocelulárneho karcinómu (HCC). Vyskytuje sa najčastejšie u 15–20 ročných ľudí, má klesajúcu tendenciu vďaka povinnému očkovaniu v zdravotníctve a pozitívnej osvete (i.v. drogy). U osôb infikovaných HBV sa môže vyskytnúť HDV – delta agens, RNA vírus, ktorý u týchto ľudí spôsobuje ťažké hepatitídy s fulminantným priebehom. Pri koinfekcii HDV a HBV má hepatitída miernejší začiatok a akútna infekcia je častejšie bez následkov prekonaná. Potom vedie obvykle k chronickému nosičstvu HDV a až v 80 % k rozvoju cirhózy.

Prevencia

Vyšetrenie darcov krvi (HbsAg), hemodialyzovaných pacientov a zdravotníkov v predstihu očkovať, u matky HbsAg+ očkovať novorodencov do 24 hod. po pôrode. Dnes sa očkujú všetky deti (hexavakcína).

Hepatitída C[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

HCV je obalený RNA vírus z čeľade flavivírov. Príznaky ochorenia sú podobné ako pri ostatných hepatitídach, ale prechod do chronicity a vznik HCC je omnoho častejší (až v 80 % prípadov). Inkubačná doba je 7–8 týždňov. U väčšiny infikovaných choroba progreduje ako chronická aktívna hepatitída s postupným rozvojom cirhózy a HCC. Očkovanie neexistuje.

AIDS[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

HIV 1, 2 sú retrovíry s tropizmom k bunkám nesúcim na povrchu molekulu CD4, ktorá je ich špecifickým receptorom. Najväčšia koncentrácia molekúl CD4 je v plazmatickej membráne lymfocytov Th. Každá imunologická aktivácia pokojových lymfocytov obsahujúcich provírus vedie k masívnemu množeniu vírusov, čo vedie k zániku Th buniek (úbytok Th z množstva 1000 bb./μL až na 200 bb./μL a menej), úplnému zlyhaniu obranyschopnosti organizmu a rozvoju AIDS. Rozvoj oportunných infekcií: Pneumocystis carinii, atypické mykobaktérie, legionely, toxoplazmy, kryptokoky atď.

Rizikové skupiny
Prevencia

Vyšetrenie Ig u darcov krvi (anti-HIV 1,2).


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • BEDNÁŘ, Marek, Věra FRAŇKOVÁ a Jiří SCHINDLER. Lékařská mikrobiologie. 1. vydání. Praha : Marvil, 1996. 558 s. 
  • DOSTÁL, Václav. Infektologie. 1. vydání. Praha : Karolinum, 2004. 338 s. Učební texty Univerzity Karlovy v Praze; ISBN 80-246-0749-2.
  • UNIVERZITA KARLOVA, 1. lékařská fakulta. Epidemiologie: výukové texty pro studenty 1. LF UK. 1. vydání. Praha : Karolinum, 2002. 168 s. ISBN 80-246-0383-7.