Cytomegalovírus

Cytomegalovirus
Herpesviridae
zánět placenty způsobený CMV
Typ NK	dsDNA
Zdroj	člověk
Přenos	vertikálně (transplacentárně, porod, mateřské mléko), tělní tekutiny
Výskyt	kosmopolitní
Onemocnění	syndrom infekční mononukleózy, hepatitida, retinitida, encefalopatie
Diagnostika	sérologie, izolace viru, detekce Ag, PCR
Terapie	symptomatická, antivirotika, hyperimunní Ig
Očkování	ve vývoji
MeSH ID	D003587
Medscape	215702

Je jím infikuváno 90 % dospelej populácie.

CMV retinitída

Infekcia CMV – bazofilné jadrové inklúzie s peri-nukleárnym halo a granulárne bazofilné cytoplasmatické inklúzie.

Primoinfekcia

Primoinfekcia je väčšinou ľahká, alebo bezpríznaková. Prejavuje sa ako:

• syndróm infekčnej mononukleózy,
• horečnaté ochorenie s lymfadenitídou,
• hepatitída (hlavne u kojencov),
• závažné vrodené infekcie (mikrocefália, slepota, hepatomegália, purpura),
• natálna alebo postnatálna infekcia – väčšinou bezpríznaková,
• vzácne pneumónia, kolitída, meningitída.

Reaktivácia u imunosuprimovaných sa prejavuje ako:

• horečnaté ochorenie s lymfadenitídou,
• pneumónia,
• septické ochorenie,
• kolitída, oesophagitis,
• retinitída (hlavne u HIV pozitivných),
• encefalitída.

Po transplantácii obličky môže byť infekcia vírusom dôvodom rejekcie transplantátu.

Patogenéza

Bránou vstupu je respiračný trakt alebo horná časť tráviacej trubice. Potom dochádza k pomnoženiu a následnemu hematogénnemu rozsevu. Zvažovaný je vzťah k ateroskleróze a restenózam po operáciach srdca. Vírus perzistuje v bunkách slinnej žľazy, obličkových tubulov a v leukocytoch. Infikovaný jedinec občas vylučuje vírusy slinami, močom, cervikálnym sekrétom a materským mliekom.

Diagnostika

Kultivácia

Kultivácia je jednoduchá. CMV rastie s typickým cytopatickým efektom za 5–25 dní na ľudských diploidných bunkách. Je možné ju urýchliť dôkazom jadrových inkluzií monoklonálnou protilátkou (24–48 hod). Na kultiváciu možno použiť moč, sliny, pošvový sekrét, materské mlieko (obtiažne), leukocyty (obtiažne).

Rýchla diagnostika

Dôkaz antigénu a mikroskopia sú málo citlivé (zastaralé). Používa sa dôkaz nukleovej kyseliny (PCR). Ten je rýchly a spoľahlivý. Možno použiť väčšinu typov vzorkov. Je možné prevádzať aj kvantitativné stanovenie. PCR je citlivejšie než kultivácia.

Dôkaz protilátok

Stanovuje sa IgG, IgM, prípadne IgA. IgG sú anamnestické, pre diagnostiku reaktivácie majú malý význam, možno stanoviť aviditu IgG. IgM i IgA sú dôležité u akútnych infekcií i reaktivácií. Sú popisované nešpecifické reakcie. Sérologia je iba orientačnou metódou. Protilátky neznačia imunitu.

Terapia

• Hyperimúnny gamaglobulín
• Antivirová liečba:
  • ganciklovir;
  • foscarnet;
  • špeciálne nové antivirotiká (cidofovir).
• Profylaxia u pacientov s vysokým rizikom;
  • aciklovir (není vhodný pro léčbu rozvinuté infekce).

Prevencia

Pokusy o vakcínu sú zatiaľ neúspešné. Existujú epidemiologické opatrenia u príjemcov orgánov (CMV negatívny príjemca by nemal dostať orgány od CMV pozitivného dárcu) – vzhľadom k vysokej premorenosti populácie sa to obtiažne dodržuje.

Odkazy

Související články

• Herpesviridae
• Infekční mononukleóza

Použitá literatura

• HORÁČEK, Jiří. Základy lékařské mikrobiologie. 1. vydání. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2000. sv. 1. ISBN 80-246-0006-4.

• BEDNÁŘ, Marek, Andrej SOUČEK a Věra FRAŇKOVÁ, et al. Lékařská mikrobiologie : Bakteriologie, virologie, parazitologie. 1. vydání. Praha : Marvil, 1996. 558 s. ISBN 8023802976.

• ŽAMPACHOVÁ, Eva. Přednášky a materiály dr. Žampachové ke stažení [online]. [cit. 2012-04-20]. <http://mujweb.cz/?redirected=1521314685>.