Herpesviry
Je to široká skupina DNA - virov, ktoré spôsobujú prevažne latentné infekcie u zvierat i ľudí. Pre človeka sú najvýznamnejšie:
- herpes simplex virus typu 1 a 2 (HSV 1, 2)
- varicella zoster virus (VZV)
- cytomegalovirus (CMV)
- Epstein-Barrové virus (EBV, HHV 4)
- ľudské herpes viry (HHV 6, 7, 8)
Virion
Kapsida je obalená lipidovou membránou. Veľkosť viru je asi 100–180 nm a je značne citlivý na vonkajšie podmienky (hlavne tukové rozpúšťadlá a oxidačné činidlá). Medzi obalom a kapsidou sa nachádza tegument (proteínová vrstva). Obal predurčuje niektoré vlastnosti – viry sú citlivé voči kyslému pH a vyschnutiu, taktiež voči nepolárnym rozpúšťadlám a detergentom. Infekcia je teda prenášaná len priamym kontaktom s chorým človekom.
Herpes simplex vírus typ 1 (HSV 1)
Ochorenie
- klinický prejav:
- gingivostomatitída s horúčkou, lokálna lymfadenopatia – v ranom detstve
- tonzilitída
- keratokonjunktivitída
- meningoencefalitída – môže sa prejaviť v priebehu celého života, má ťažký priebeh, vysokú letalitu a aj po vyliečení zanecháva ťažké následky
- herpes labialis – prejav u dospelých
- komplikácie primárnej infekcie – Kaposiho variceliformná erupcia (Eczema herpeticatum; vesikulo - pustulárna)
Podrobnější informace naleznete na stránce Virus herpes simplex.Herpes simplex vírus typ 2 (HSV 2)
Ochorenie
- najčastejšie postihuje sliznice genitálneho traktu (glans penis, cervix, vagína), hlavne v puberte. Charakteristická je horúčka a puchýře.
- vírus môže byť vylučovaný cervikálnym sekrétom
- pri novorodeneckej infekcii rozvoj ťažkého generalizovaného ochorenia
Patogenéza
- brána vstupu: sliznica najčastejšie dutiny ústnej
- pomnoženie vírusu
- šírenie po neurónoch do senzorickej časti ganglia trigeminu (ggl. Gasseri), kde perzistuje
- pri imunosupresii dochádza k aktivácií endogénnej infekcie a vzniku herpesu (oparu)
- brána vstupu pre HSV 2 je sliznica genitálneho traktu a miesto perzistencie nervové ganglia v malej panve
Diagnostika
Epidemiológia
Zdrojom viru je človek, ktorý ho vylučuje slinami, cervikálnym sekrétom (príznaky ochorenia nemusia byť prítomné)
Podrobnější informace naleznete na stránce Virus herpes simplex.Varicella zoster virus (VZV)
Ochorenie
Klinicky sa vírus manifestuje ako detské kiahne (Plané neštovice). Priebeh je väčšinou ľahký s mierne zvýšenou teplotou. V prípade, že sa choroba manifestuje v dospelosti, môžu nastať komplikácie. Reaktivácia endogénneho vírusu sa klinicky prejaví ako pásový opar.
Patogenéza
- brána vstupu – respiračný trakt
- pomnoženie
- hematogénny rozsev do kože a slizníc, kde vyvoláva tvorbu puchýřů
- perzistencia v spinálnych gangliách interkostálnych nervov - pri oslabení imunity sa anterográdne šíri do senzitívnej oblasti daného nervu a vzniká pásový opar
Diagnostika
Cytomegalovírus
| Cytomegalovirus | |
| Herpesviridae | |
_Placentitis_(3272294986).jpg) zánět placenty způsobený CMV | |
| Typ NK | dsDNA |
|---|---|
| Zdroj | člověk |
| Přenos | vertikálně (transplacentárně, porod, mateřské mléko), tělní tekutiny |
| Výskyt | kosmopolitní |
| Onemocnění | syndrom infekční mononukleózy, hepatitida, retinitida, encefalopatie |
| Diagnostika | sérologie, izolace viru, detekce Ag, PCR |
| Terapie | symptomatická, antivirotika, hyperimunní Ig |
| Očkování | ve vývoji |
| MeSH ID | D003587 |
| Medscape | 215702 |
Je jím infikuváno 90 % dospelej populácie.
Primoinfekcia
Primoinfekcia je väčšinou ľahká, alebo bezpríznaková. Prejavuje sa ako:
- syndróm infekčnej mononukleózy,
- horečnaté ochorenie s lymfadenitídou,
- hepatitída (hlavne u kojencov),
- závažné vrodené infekcie (mikrocefália, slepota, hepatomegália, purpura),
- natálna alebo postnatálna infekcia – väčšinou bezpríznaková,
- vzácne pneumónia, kolitída, meningitída.
Reaktivácia u imunosuprimovaných sa prejavuje ako:
- horečnaté ochorenie s lymfadenitídou,
- pneumónia,
- septické ochorenie,
- kolitída, oesophagitis,
- retinitída (hlavne u HIV pozitivných),
- encefalitída.
Po transplantácii obličky môže byť infekcia vírusom dôvodom rejekcie transplantátu.
Patogenéza
Bránou vstupu je respiračný trakt alebo horná časť tráviacej trubice. Potom dochádza k pomnoženiu a následnemu hematogénnemu rozsevu. Zvažovaný je vzťah k ateroskleróze a restenózam po operáciach srdca. Vírus perzistuje v bunkách slinnej žľazy, obličkových tubulov a v leukocytoch. Infikovaný jedinec občas vylučuje vírusy slinami, močom, cervikálnym sekrétom a materským mliekom.
Diagnostika
Kultivácia
Kultivácia je jednoduchá. CMV rastie s typickým cytopatickým efektom za 5–25 dní na ľudských diploidných bunkách. Je možné ju urýchliť dôkazom jadrových inkluzií monoklonálnou protilátkou (24–48 hod). Na kultiváciu možno použiť moč, sliny, pošvový sekrét, materské mlieko (obtiažne), leukocyty (obtiažne).
Rýchla diagnostika
Dôkaz antigénu a mikroskopia sú málo citlivé (zastaralé). Používa sa dôkaz nukleovej kyseliny (PCR). Ten je rýchly a spoľahlivý. Možno použiť väčšinu typov vzorkov. Je možné prevádzať aj kvantitativné stanovenie. PCR je citlivejšie než kultivácia.
Dôkaz protilátok
Stanovuje sa IgG, IgM, prípadne IgA. IgG sú anamnestické, pre diagnostiku reaktivácie majú malý význam, možno stanoviť aviditu IgG. IgM i IgA sú dôležité u akútnych infekcií i reaktivácií. Sú popisované nešpecifické reakcie. Sérologia je iba orientačnou metódou. Protilátky neznačia imunitu.
Terapia
- Hyperimúnny gamaglobulín
- Antivirová liečba:
- ganciklovir;
- foscarnet;
- špeciálne nové antivirotiká (cidofovir).
- Profylaxia u pacientov s vysokým rizikom;
- aciklovir (není vhodný pro léčbu rozvinuté infekce).
Prevencia
Pokusy o vakcínu sú zatiaľ neúspešné. Existujú epidemiologické opatrenia u príjemcov orgánov (CMV negatívny príjemca by nemal dostať orgány od CMV pozitivného dárcu) – vzhľadom k vysokej premorenosti populácie sa to obtiažne dodržuje.
Epstein-Barré vírus (EBV)
Podrobnější informace naleznete na stránce EBV.
Ubikvitérne rozšírený vírus, od 10 rokov života je premorená prakticky celá populácia. Malá časť sa klinicky manifestuje. Bola zistená súvislosť s Burkittovým lymfómom detí v Afrike a nazofaryngeálnym karcinómom v Ázii.
Ochorenie
- klinický prejav ako povlaková angína s lymfadenitídou, horúčkou a poruchou funkcií pečene
- relatívne dlhá rekonvalescencia
Patogenéza
- brána vstupu – respiračný trakt
- pomnoženie v B – Lymfocytoch a perzistencia
- trvalá prítomnosť protilátok a imunita voči reinfekcii
Diagnostika
- izolácia je zložitá a prakticky sa nerobí
- sérologická diagnostika
- dôkaz nešpecifických protilátok (Paul-Bunnellova reakcia,...)
- dôkaz špecifických protilátok – nepriama imunoflourescencia, ELISA
Epidemiológia
Vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou a je celosvetovo rozšírený.
HHV-6 a HHV-7
HHV-6 a HHV-7 patria do čeľade Herpesviridae. HHV-6 sa delí na dva poddruhy – HHV-6A a HHV-6B. Sú to obalené víry, ktoré obsahujú dvojvláknovú DNA. Veľkosť viriónu je 120–150 nm. Replikujú sa v jadre, dozrievajú v cytoplazme. Sú to lymfotropné víry podobné CMV, v organizme perzistujú celoživotne.
Diagnostika
- Na základe klinických príznakov;
- serológia – protilátky IgG a IgM metódami imunofluorescencie alebo ELISA;
- kultivácia – náročná, na špeciálnych lymfocytárnych pôdach;
- PCR – z rôznych tkanív, najcitlivejšia metóda.
Prejavy infekcie
Primoinfekcia obvykle prebieha v detskom veku, často prebieha bez príznakov. HHV-6 vyvoláva jeden z najznámejších prejavov týchto vírusov − nezávažný febrilný stav u kojencov a malých detí buď s exantémom – exanthema subitum (šiesta detská choroba), alebo bez kožných prejavov. Závažnosť stúpa s výskytom febrilných kŕčov. Podobné prejavy vyvoláva aj HHV-7. Infekcia sa šíri vzduchom. Po inkubačnej dobe 5−12 dní nastupuje vysoká teplota bez katarálnych prejavov trvajúca asi 3 dni, ktorá je pre chorobu typická. V dobe poklesu teploty dochádza k výsevu drobného exantému, ktorý je nutné odlíšiť od toxoalergického exantému (po antibiotikách, ktoré sú často podávané).
.jpg)
Vzácnejšími klinickými prejavmi sú encefalitídy, hepatitídy, event. syndróm infekčnej mononukleózy.[1]
U imunosuprimovaných (lymfoproliferatívne ochorenie, po transplantácii...) je možnosť reaktivácie infekcie.
HHV-6A je viac neurotropný, často ho možno detekovať u pacientov s zápalovými ochoreniami CNS (sclerosis multiplex).
Terapia
Terapia je symptomatická.
HHV-8
| Lidský herpetický virus 8 | |
| Herpesviridae | |
 Kaposiho sarkom | |
| Typ NK | dsDNA |
|---|---|
| Zdroj | člověk |
| Přenos | pohlavním stykem, krví |
| Výskyt | kosmopolitní |
| Onemocnění | Kaposiho sarkom (HIV+), jiné malignity (angiosarkom), Castlemanova choroba |
| Diagnostika | sérologie, detekce protilátek proti jadernému antigenu, HHV-8 DNA |
| Terapie | zatím neznáme účinnou kauzální léčbu |
| MeSH ID | D019288 |
- HHV-8 (Human Herpesvirus 8), označovaný také jako KSHV (Kaposi sarcoma-associated herpesvirus), je dsDNA virus z čeledi Herpesviridae.
- Popsán u pacientů s defektem imunity (HIV).
- U imunodeficientních způsobuje Kaposiho sarkom (mesenchymální maligní vaskulární nádor).
- Mezi další onemocnění způsobené virem se řadí primárně exsudativní lymfom (kdy vzniká maligní B-lymfom) nebo také Castlemanova choroba.
- Vyskytuje se i u imunokompetentních osob, u nich způsobuje jen latentní infekci.
- Diagnostika aktuálního stavu jen pomocí PCR.
- Sérologická diagnostika: IgG protilátky – anamnestické [2].
Odkazy
Související články
Použitá literatura
- HORÁČEK, Jiří. Základy lékařské mikrobiologie. 1. vydání. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2000. sv. 1. ISBN 80-246-0006-4.
- BEDNÁŘ, Marek. Lékařská mikrobiologie. 1. vydání. Marvil, 1999.
- ŽAMPACHOVÁ, Eva. Přednášky a materiály dr. Žampachové ke stažení [online]. [cit. 2012-04-20]. <http://mujweb.cz/zampach/motol/?redirected=1521314685>.
Reference
- ↑ Dostál, V. et al.:Infektologie. Karolinum, Praha, 2004, str. 247
- ↑ NRL pro HV. HHV8 (KHSV) [online]. [cit. 2012-01-26]. <http://www.szu.cz/uploads/documents/CeM/Herp_viry/HHV8.pdf>.
