Růst a hojení kosti

Z WikiSkript



Kosť vzniká prestavbou spojivových tkanív (väziva a chrupavky) v procese zvanom kostnatenie = osifikácia.

Kosti rastú v priebehu života do šírky a do dĺžky.

Rast kosti do dĺžky[upravit | editovat zdroj]

Kosť prirastá do dĺžky v mieste zvanom epifýzová alebo rastová chrupavka (ploténka). Nachádza sa medzi epifýzou a diafýzou a udržuje sa po celú dobu rastu kosti. V dlhých kostiach sú typicky dve rastové chrupavky, v plochých a krátkych kostiach jedna.

Aktivita rastovej chrupavky je ovplyvňovaná hlavne hormónmi. Aktivovaná je rastovým hormónom a tlmená hormónmi pohlavných žliaz. Skorší nástup puberty u dievčat vedie k skoršiemu zabrzdeniu činnosti rastovej chrupavky, ktorá osifikuje a jej funkcia je ukončená. K uzáveru rastovej chrupavky dochádza medzi 14. až 24. rokom života, zostáva po nej len epifýzová línia, ktorá je patrná po celý život.

Proximálne a distálne epifýzové chrupavky dlhých kostí sa na raste nepodieľajú rovnakou mierou. Spravidla jedna z nich je v raste aktívnejšia a kosť pri nej prirastá rýchlejšie a viac, než pri druhej chrupavke. V pažnej kosti a kostiach lýtka je aktívnejšia proximálna rastová chrupavka. V kostiach predlaktia a kosti stehennej je aktívnejšia chrupavka distálna.

Rast kosti do šírky[upravit | editovat zdroj]

Do šírky prirastá kosť z periostu, miestami i endostu, mechanizmom apozície (zväčšovanie objemu pribúdaním alebo prikladaním nových vrstiev). Len týmto mechanizmom by však počas rastu neboli zachovávané tvary a proporcie. Preto je apozícia na niektorých miestach doplnená odbúravaním kosti, resorpciou (zaisťujú ju osteoklasty), a to ako z periostu, tak z endostu.

U plochých lebečných kostí, sú počas rastu (prebieha z miest švov) tvar a zakrivenie (meniace sa so zväčšovaním polomeru zakrivenia) upravované apozíciou z periostu na vonkajšej strane kosti a resorpciou pri endoste vnútornej strany.

Regulácia rastu[upravit | editovat zdroj]

Rast kosti je ovplyvňovaný genetickými, hormonálnymi, nervovými, mechanickými a nutritivnými faktormi.

Hormonálna regulácia[upravit | editovat zdroj]

Tyroxín stimuluje rast kosti v ranom období života. Parathormon ovplyvňuje aktivitu osteoklastov, mobilizuje vápnik a fosforečnany. Kalcitonín brzdí resorpciu kostnej hmoti (matrix). Zaujímavé je, že ženský pohlavný hormón estradiol je u oboch pohlaví nepostrádateľný pre rastové zrýchlenie v puberte, je zodpovedný za časové udržanie rastu (ovplyvňuje zánik rastových chrupaviek).

Regulácia mechanickou aktivitou[upravit | editovat zdroj]

Zásadný význam má axiálny tlak spôsobený ťahom periostu , ťahom svalov prebiehajúcich cez kĺby, ťahom kĺbnych puzdier, statickým zaťažením (hmotnosť tela). Zvýšenie tlaku môže viesť k obmedzeniu až zástave rastu kosti do dĺžky. Abnormálny tlak (vyvolaný napr. tumorom) vedie k erózii kosti. Zniženie tlaku vedie k urýchleniu rastu, ale veľmi výrazné zníženie spôsobí spomalenie. Strata normálnej záťaže (napr. u dlhodobo imobilizovaných pacientov) vedie k demineralizácii.

Hojenie kosti[upravit | editovat zdroj]

Sekundárne hojenie[upravit | editovat zdroj]

Ak neodolá pevnosť kostného tkaniva, dochádza k zlomeniu kosti. Toto hojenie sa nazýva aj prirodzené hojenie zlomenín. Pri hojení sa najprv vytvorí jazva z väziva, z chrupavky, neskôr sa zlomeninová štrbina premostí kostenou jazvou (kostený callus). Callus je najskôr zložený z trámečkov vláknitej kosti a je široký a hrubý. Následne sa prestavuje a v priebehu niekoľkých mesiacov sa obnoví pôvodný tvar kosti a lamelárna architektúra.

Primárne hojenie[upravit | editovat zdroj]

V zlomeninovej štrbine môže pomocou operačnej osteosyntézy (pomocou dláh a šróbov) hneď bez medzistupňov vzniknúť lamelárna kosť. Musí byť dosiahnutá optimálna adaptácia (rozostup menej ako 1 mm) a stabilná fixácia koncov fraktúry. Lamely sa najskôr usporiadajú paralelne so štrbinou (kolmo k pozdĺžnej osi kosti) - štrbinové hojenie. V priebehu prestavby prevŕtajú osteoklasty tieto naprieč postavené lamely a konce fraktúr sa spoja (stmelia) novými osteónmi.

Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Související články[upravit | editovat zdroj]

Použitá literatura[upravit | editovat zdroj]

  • ČIHÁK, Radomír a Miloš GRIM. Anatomie. 2., uprav. a dopl vydání. Praha : Grada Publishing, 2002. 470 s. sv. 1. ISBN 80-7169-970-5.
  • GRIM, Miloš a Rastislav DRUGA, et al. Základy anatomie 1. 1. vydání. Praha : Galén, 2006. 105 s. ISBN 80-7262-112-2.
  • LÜLLMANN-RAUCH, Renate. Histologie. 1. vydání. Praha : Grada, 2012. 576 s. ISBN 978-80-247-3729-4.