Fórum:Wikicesta SNP 2025
Cesta Slovenského národného povstania v spoločnosti skvelých ľudí z Wikiskrípt! Trojdňová turistická trasa pre začiatočníkov aj pre pokročilých milovníkov hôr!
Začíname 5. 9. 2025 vo večerných hodinách vo Vile Lomnička v Tatranskej Lomnici.
Končíme 8. 9. 2025 v nádhernej dedinke Starý Smokovec
- Kde
- Vysoké Tatry
- Kto
- Ktokoľvek s vášňou pre hory
Zúčastní se[upravit | editovat zdroj]
| Jméno | Fotka | Poznámky | |
|---|---|---|---|
| 1 | Alexandra Kačmariková |  |
organizátor |
| 2 | Jan Štěch |  |
|
| 4 | Anet | ||
| 5 | Fufo | ||
| 6 | Čáp |  |
|
| 7 | |||
| 8 | |||
| 9 | |||
| 10 |
Zápisnica tohto činu[upravit | editovat zdroj]
V prvý deň sme sa ako dvojčlenná slovenská divízia úplne náhodou stretli v električke smerom do Starého Smokovca s divíziou našich českých priateľov. Cestou na naše ubytovanie sme vtipkovali a zabávali sa. Po ubytovaní sa v Tatranskej Lomnici sme sa vydali spoznávať večerné krásy Starého Smokovca, kde sme si dali večeru.
V sobotu sme sa rozhodli vybrať na Rysy, 6. najvyšší vrchol na Slovensku a najvyšší vrch Poľska, s nadmorskou výškou 2500 metrov nad morom. Cesta na vrchol bola náročná, cestou okolo Štrbského plesa sme narazili na kocúrika s menom Ištván, ktorého sme si platonicky adoptovali, čo-to sme si prečítali o plese a putovali na našu prvú zastávku, Popradské pleso. Tam sme sa skamarátili s tamojšími kačkami a pokračovali smerom na vrchol, cez Mengusovskú dolinu okolo Žabieho plesa. Cestou sme stretli mnoho priateľských slovenských, poľských aj maďarských turistov, s ktorými sme vždy prehodili kus reči.
Naše putovanie začalo byť ozaj náročné až tesne pod Rysmi, keď sme sa po klzkom teréne tatranských skál museli štverať po reťaziach. Všetci sme sa však zvládli úspešne dostať až na Chatu pod Rysmi, kde sa však česká divízia nášho výletu rozhodla odpojiť a vydať sa na spiatočnú cestu. Slovenská divízia pokračovala vo výstupe posledných 400 výškových metrov až na vrchol. Počasie nám pri výstupe veľmi neprialo, striedalo sa hrmenie a jemné prehánky, no akonáhle sme vyliezli až na vrchol, rozjasnilo sa a ukázala sa nám dúha, bol to obzvlášť majestátny pohľad. Na vrchole sme stretli dvoch českých turistov, s ktorými sme zliezli dole a fajnovo sa porozprávali.
Na chate sme čo-to zjedli a vybrali sa na cestu späť. Museli sme sa ponáhľať, pretože onedlho sa malo stmievať. Síce sme išli asi polhodinku po tme, napriek siluete medvieďaťa v kríčkoch a zlovestnému vrčaniu sme za nášho ľubozvučného škrekľavého spevu dobehli v bezpečí na Popradské pleso, a odtiaľ na električku pomocou pána, ktorý nás z chaty odviezol dodávkou.
V električke sme sa stretli s českou divíziou a putovali na naše ubytovanie.
V nedeľu ráno sme raňajkovali vo vychýrenej pekárni v Tatranskej Lomici, išli si pozrieť tamojšie kostolíky, a v Coop Jednote zadovážili ďalšieho člena našej výpravy, takzvaného Boušna (Čáp - sk. Bocian - en. Boušn), ktorý s nami putoval zubačkou na Hrebienok a oddychovú túru na Zámkovského chatu. Cesta bola pohodová, pretkaná rozhovormi s okoloidúcimi turistami, čo bolo ozaj občerstvujúce. Na Zámkovského chate sme sa najedli a putovali naspäť do Starého Smokovca, kde sme si posedeli v kaviarni, a slovenská divízia sa pre nadchádzajúce povinnosti vybrala na vlak.
Česká divízia pokračovala v nasledujúce dni vo výlete do Bratislavy a Viedne.
Fotodokumentácia[upravit | editovat zdroj]
