Pooperační nemoc a její projevy

From WikiSkripta

Jedná sa o poruchy spojené s operačným výkonom. Chirurgický výkon spôsobuje poškodenie buniek, prerušenie nervov a ciev. Častosť výskytu pooperačných chorôb závisí na rozsahu chirurgického výkonu, dobe trvania výkonu a kontaminácii operačného poľa. Nezanedbateľným faktorom je typ anestézie, krvné straty a tiež faktory zo strany pacienta, ako je vek, výživa a iné súčasne sa vyskytujúce ochorenia, odolnosť a vnímavosť organizmu. Tieto faktory rozhodujú o priebehu a závažnosti pooperačnej choroby.
Medzi lokálne prejavy patria :

  • prekrvenie
  • transsudácia lymfy
  • leukocytóza a edém v oblasti chirurgického výkonu.


Medzi celkové príznaky pooperačnej choroby radíme :


Uvedené lokálne aj celkové prejavy pooperačnej choroby zvyknú počas niekoľkých dní spontánne vymiznúť. Po väčších a závažnejších operačných výkonoch spojených s veľkými stratami krvi má pooperačná choroba ťažší priebeh, môže vzniknúť pooperačný šokový stav, ktorý môže skončiť smrteľne.

Komplikácie rany[edit | edit source]

Dehiscencia rany[edit | edit source]

Pri dehiscencii rany dochádza k prerezaní stehov fascie, ak kožné stehy zostávajú zachované, dochádza k sekrécii serosanguinolentnej tekutiny z rany, často nasleduje disrupcia s vyklenutím črevným kľučiek (eventrácia). Medzi príčiny patria poruchy metabolizmu kolagénu (malnutrícia, kortikosteroidy alebo infekcia), technické chyby (príliš husto a tuho zatiahnuté stehy), hypoxia, ischémia, mechanické sily (kašeľ, napínanie na vracanie, ascites).

Krvácanie rany[edit | edit source]

Prejavuje sa krátko po operačnom výkone a pochádza z drobných ciev na koži alebo v podkožnom tuku, pri terapii sa používa kompresia rany elastickým obväzom.

Hematóm[edit | edit source]

Krvácanie do okolitých tkanív.

Seróm[edit | edit source]

Nahromadenie seróznej tekutiny počas niekoľkých dní, pri terapii sa používa punkcia alebo odsávanie Redonovými drénmi.

Infekcia[edit | edit source]

Príčinou je kontaminácia baktériami operačnej rany počas operácie alebo v prvých dňoch operácie, vyvolávajúci agens býva najčastejšie Staphylococcus aureus alebo G- paličky. Pre infekciu rany sú charakteristické nasledujúce príznaky: teplota, edém, bolesť v rane a začervenanie kože, objavujú sa väčšinou 5. deň po operácii, výnimku tvorí infekcia spôsobená ß-hemolytickými streptokokmi a Clostridium perfringens, ktoré spôsobujú toxémiu s prejavmi už prvých 24 hodín po operácii.

Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Komplikace v operační ráně.

Orgánové komplikácie[edit | edit source]

Komplikácie respiračného traktu[edit | edit source]

Atelektáza[edit | edit source]

Nevzdušnosť pľúc v dôsledku obštrukcie dýchacích ciest neodkašľaným sekrétom.

Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Atelektáza.

Pneumónia[edit | edit source]

Bakteriálna infekcia, ktorá môže súvisieť aj s aspiráciou žalúdočného obsahu, objavuje sa pred 3. pooperačným dňom, prejavuje sa zmätenosťou, vysokou teplotou a zrýchlením pulzovej a dychovej frekvencie.

Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Pneumonie.

ARDS[edit | edit source]

ARDS býva častá komplikácia rozsiahlych popálenín, sepsy alebo ťažkej pankreatitídy. Mechanizmus, ktorý spúšťa túto komplikáciu je endotoxinémia z baktérií pochádzajúcich zo zažívacieho traktu. Endotoxín pôsobí na migráciu leukocytov. Tie sa vychytávajú v pľúcach, kde vytvárajú konglomeráty. Z leukocytov sa uvoľňujú substancie a látky, ktoré poškodia stenu kapilár s následným únikom plazmy do pľúcneho interstícia, vzniká pľúcny edém, ktorý spôsobuje zväčšenie vzdialenosti medzi alveolom a kapilárou s poruchou difúzie dýchacích plynov. Do ľavého srdca sa vracia neokyslyčená krv, následkom je hypoxémia.

Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Syndrom akutní dechové tísně.

Kardiálne komplikácie[edit | edit source]

Medzi najčastejšie patrí zástava srdca a infarkt myokardu.

Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Srdeční selhání (interna).
Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Infarkt myokardu (interna).

Močové komplikácie[edit | edit source]

Retencia moči[edit | edit source]

K retencii moči prispieva anestézia, analgetiká, atropin a zväčšenie prostaty.

Infekcie[edit | edit source]

Infekcie sa častejšie vyskytujú u pacientov so zavedeným močovým katétrom, ale nie sú výnimočné aj u necievkovaných pacientov. Medzi prejavy patrí zvýšená teplota, polakisuria, dysuria, slabosť a nechutenstvo.

Renálna insuficiencia[edit | edit source]

Renálnej insuficiencii je možné predísť dostatočnými náhradami cirkulujúceho objemu transfúziou.

Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Renální selhání.

Komplikácie gastrointestinálneho traktu[edit | edit source]

Gastroplégia[edit | edit source]

Prechodná porucha spojená s vyprázdňovaním žalúdka.

Paralytický ileus[edit | edit source]

Narastajúci objem brucha, neodchádzanie plynov a stolice, nepočuteľná peristaltika.

Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Ileus.

Nešpecifické komplikácie[edit | edit source]

Psychické prejavy[edit | edit source]

Príčinou psychických problémov býva spánková deprivácia, intenzívna dlhotrvajúca bolesť, cudzie prostredie a izolácia. Prejavuje sa agitáciou, zmätenosťou a agresivitou. Väčšinou spontánne odoznejú.

Dekubity[edit | edit source]

Príčinou dekubitov je dlhodobý tlak na predilekčných miestach u pacientov pripútaných dlhodobo na lôžko.

Searchtool right.svg Podrobnější informace naleznete na stránce Decubitus.


Prevencia vzniku pooperačnej choroby nie je možná, ale prejavy a ich závažnosť je možné zmierniť psychickou a somatickou prípravou pacienta pred operáciou. Liečba je založená na doplnení tekutín, elektrolytov, dôležitý je prísun minerálov a náhrada krvnej straty.

Odkazy[edit | edit source]

Související články[edit | edit source]

Použitá literatura[edit | edit source]

  • ČERNÝ, Ján. Chirurgia :  základy všeobecnej a špeciálnej chirurgie. 3. vydání. Bratislava : Slovak Academic Press, 1998. 0 s. ISBN 8088908248.
  • ZEMAN, Miroslav, et al. Chirurgická propedeutika. 2. vydání. Praha : Grada, 2000. 524 s. ISBN 80-7169-705-2.