Alkaptonurie

Z WikiSkript

Alkaptonúria je vzácna, AR, dedičná porucha metabolizmu aromatických aminokyselin. Choroba sa prejaví už v detskom veku a napáda približne 1 dieťa z 200 000 narodených. Vzniká enzymatickým defektom degradácie tyrozínu. Dochádza k hromadeniu kyseliny homogentisovej, ktorá sa vylučuje močom, ktorý farbí do žlta až hneda.[1]. Makroskopicky pozorujeme šedomodrý pigment napríklad v kostiach či šlachách.

Patogeneza[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Táto dedičná choroba je podmienená poruchou v metabolizme tyrozínu, spôsobenou mutáciou v géne, ktorý kóduje enzým dioxygenázu, exprimovanú hlavne v pečeni (játra) a obličkách (ledviny). Úplný alebo čiastočný deficit tohoto enzýmu, ktorý sa podieľa na štiepení homogentisátu na fumarát a acetoacetát (resp. na maleylacetoacetát), spôsobuje hromadenie kyseliny homogentisovej v tele, sprevádzané alkaptonúriou a ukladaním homogentisátu v mäkkých tkanivách. Homogentisát oxiduje na pigment alkapton, ktorý na vzduchu tmavne a spôsobuje tmavé zafarbenie moču a spojivových tkanív. Nadmerné množstvo metabolitu vedie k poškodeniu srdcových chlopní, obličiek a kĺbov.

Genetika[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Alkaptonúria je autozomálne recesívna choroba. Gén pre enzým dioxygenázu bol lokalizovaný na dlhom ramienku chromozómu 3. Súčasne je známych približne 40 mutácií génu.

Kyselina homogentisová

Symptómy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Niektoré prípady alkaptonúrie sú odhalené už v kojeneckom veku pri pohľade na tmavo sfarbený moč. Klinické symptómy sa však objavujú až v staršom veku, manifestujú sa najmä poškodenými kĺbmi, postihnutým srdcom poprípade urolitiázou. Postihnutie kĺbov sa podobá osteoartritíde. Prvým príznakom je obvykle bolesť veľkých kĺbov, ktoré nesú celú váhu tela, sprevádzaný bolesťou v dolnej polovici chrbtice (páteř). Postihnutie môže vyvrcholiť kyfózou, obmedzenou hybnosťou a zníženou výškou pacienta.

Kalcifikácia intervertebrálnych diskov pri alkaptonúrii

Na RTG snímkoch vídame viditeľné kalcifikácie v postihnutých oblastiach. Ďalšími komplikáciami sú pretrhnuté väzy, či krvácanie do kĺbnych dutín. Bežné je postihnutie svalov a šliach, najnáchylnejšia je Achillova šľacha, ktorá môže byť zhrubnutá a náchylná k ruptúre už pri malej traume. Šedavé sfarbenie sklér a chrupaviek ušných lalôčkov sa objavuje po 30. roku veku. Neskoršie aj tmavé sfarbenie kože, hlavne v oblasti nosa, líc (tváře), v axilárnej a pubickej oblasti. Postihnutie srdca sa skôr či neskôr prejaví u každého pacienta, ako hlavné príznaky treba uviesť najmä regurgitáciu aortálnej či mitrálnej chlopne, či kalcifikáciu koronárnych artérií. Tmavé sfarbenie chrupaviek ušných lalôčkov môžeme pozorovať aj pri sekundárnej ochronóze po dlhodobom užívaní fenolu a jeho derivátov.

Diagnostické testy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Alkalinizácia moču vedie k tmavému sfarbeniu pri kontakte so vzduchom. Využíva sa aj pozitívny test na redukujúce látky, ktorou homogentisát bezpochyby je. Homogentisát môže byť kvantifikovaný špecifickými enzymatickými metódami.

Liečba[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Terapia je režimová: diéta s obmedzeným príjmom fenylalanínu a tyrozínu je jedným zo základných krokov v liečbe pacienta. Kyselina askorbová (vitamín C) bráni väzbe 14C- homogentisovej kyseliny na pojivovú tkáň a znižuje vylučovanie homogentisátu v moči. Takisto podanie liekov NTBC (inhibítor 4-hydroxyfenylpyruvát dioxygenázy) znižuje vylučovanie homogentisátu močom. Vzhľadom ku genetickému podkladu ochorenia neexistuje vhodná prevencia na zamedzenie ochorenia.


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Reference[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  1. POVÝŠIL, Ctibor a Ivo ŠTEINER, et al. Obecná patologie. 1. vydání. Praha : Galén, 2011. 290 s. ISBN 978-80-7262-773-8.

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]