Hormony štítné žlázy

Z WikiSkript

(přesměrováno z Tyroxin)


Tyroxin a trijodtyronin
Kolobeh premien tyroxinu, trijodtyroninu a tyreoglobulinu
Kolobeh premien tyroxinu, trijodtyroninu a tyreoglobulinu
Prekurzor tyreoglobulin
Žláza štítna žláza
Struktura jodované tyrozolové diméry
Receptor jaderné tyroidné receptory
Účinky viz článek

Hormóny štítnej žľazy – 3, 5, 3´-trijodtyronin (T3) a 3, 5, 3´, 5´-tetrajodtyronin (T4-tyroxín) – sú jodované aminokyseliny. V krvi sú transportováané prevažne vo väzbe na plazmatickej bielkovine a v cieľovom orgáne pôsobí cez jadrové receptory. Regulujú genovú expresiu, tkanivovú diferenciáciu a celkový vývoj. V organizme regulujú genovú expresiu podobnými mechanizmami ako steroidné hormóny.

Tyreoglobulin[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Syntéza hormonů štítné žlázy

Tyreoglobulín je prekurzorom T4 a T3. Je to veľký jódovaný glykosylovaný proteín. Skladá sa z 2 podjednotiek. Obsahuje až 115 tyrozínových zvyškov, z ktorých každý môže byť iodovaný. 70 % jodidu je vo forme inaktívnych prekurzorov – monojódtyrozín (MIT), dijódtyrozín (DIT). 30 % vo forme jodtyronylových zbytkov – T4 a T3. Pri dostatku jódu je prevaha T4 voči T3. Tyreoglobulín sa syntézuje v bazálnych častiach thyreoideálnych buniek a pohybuje sa do lumen folikulov štítnej žľazy, kde je skladované ako extracelulárny koloid. Potom znova vstupuje do buniek a pritom nastáva jeho hydrolýza (kyslými peptidázami a proteázami) na aktívne hormóny T4 a T3. Tie sa uvoľňujú z bazálnych častí buniek zrejme pomocou facilitovanej difúzie. Iodid z inaktívnych prekurzorov – monojódtyrozínu (MIT), dijódtyrozínu (DIT) je uvoľnovaný dejodázou (NADPH–dependentný enzým).

Metabolizmus jodu[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Pozostáva z niekoľkých krokov:

  1. Koncentrácia jodidu – štítna žľaza je schopná koncentrovať I i proti silnému elektrochemickému gradientu. Je to proces vyžadujúci energiu a je spojený s Na+/K+ pumpou. Malé množstvo iodidov vstupuje do žľazy tiež difúziou. Transportný mechanizmus je inhibovaný: perchlorátom, perhenátom, pertechnátom (kompetitivná inhibícia – hromadia sa v žľaze) a thiokyanátom (kompetitívna inhibícia – nehromadí sa v žľaze).
  2. Oxidácia – I dokáže oxidovať do vyššieho oxidačného stupňa (ako jediné tkanivo). Enzýmom je thyreoperoxidáza (tetramer) – ako oxidačné činidlo vyžaduje hydrogenperoxid.
  3. Jodácia tyrozínu – oxidovaný iodid reáguje s tyrozylovými zbytkami v thyreoglobulíne. Najprv sa jóduje v pozícii 3. a potom v pozícii 5. – organifikačná reakcia.
  4. Kondenzácia jódtyrozylov – spojenie dvoch molekúl DIT na T4 alebo jednej MIT a jednej DIT na T3.
  5. Hydrolýza thyreoglobulínu – stimuluje ju TSH, inhibuje I.

Transport krvou[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Väčšina T4 a T3 je v krvi viazaná na thyroxín viažúci globulín (TBG-významnejší) a na thyroxín viažúci prealbumín (TBPA). Väzba na transportné bielkoviny je nekovalentná. TBG sa tvorí v pečeni a jeho syntéza sa zvyšuje po stimulácii estrogénmi. S väzbou T4 a T3 na TBG kompetujú fenytoin a salicyláty. T3 sa viaže na receptory cieľových buniek s desaťkrát väčšou afinitou než T4, a preto sa považuje za hlavný metabolicky aktívny hormón. Na periférii sa na T3, alebo na reverzný rT3 kovertuje asi 80 % cirkulujúceho T4. Ďalšie cesty metabolizmu hormónov spočívajú v úplnej dejodizácii a v inaktivácii deamináciou a dekarboxyláciou.

Mechanizmus účinku[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Hormóny sa viažu na vysokoafinitné špecifické receptory v jadre cieľových buniek. Významným účinkom je zvyšovanie celkovej proteosyntézy a vyvolávanie pozitívnej dusíkovej bilancie. Tak ako steroidy, thyreoidálne hormóny indukujú, alebo reprimujú proteíny zvyšovaním, alebo znižovaním génovej transkripcie. T3 a glukokortikoidy zosilujú transkripciu STH génu. Veľmi vysoké koncentrácie T3 inhibujú proteosyntézu a spôsobujú negatívnu dusíkovú bilanciu.

Patofyziologie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • Gravesova choroba – hyperthyreóza – príčinou je tvorba thyreoideu stimulujúceho imunoglobínu, ktorý aktivuje thyreoidálne TSH receptory. Nálezy – zvýšenie srdečnej frekvencie, nervozita, nespavosť, strata na váhe, nechuť k jedlu, rozšírenie pulzovej amplitúdy.
  • Kreténizmus – intrauterínna alebo neonatálna hypotyreóza vedie ku kreténizmu – mnohopočetné kongenitálne defekty + ireverzibilná mentálna retardácia.


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Použitá literatura[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • TROJAN, Stanislav a Stanislav TROJAN, et al. Lékařská fyziologie. 4. vydání. Praha : Grada, 2003. 772 s. ISBN 80-247-0512-5.
  • SILBERNAGL, Stefan a Agamemnon DESPOPOULOS. Atlas fyziologie člověka. 6. vydání. Praha : Grada, 2004. 435 s. ISBN 80-247-0630-X.