Prostaglandiny

From WikiSkripta

Názov prostaglandíny je odvodený od prostaty, keďže sa kedysi myslelo, že prostaglandíny sú jej produktom (v skutočnosti sú ich pôvodcami bunky semenných vačkov). Patria medzi tzv. autakoidy (gr. autos − sám, akos − liečivo), čiže lokálne hormóny. Pôsobia parakrinne (na okolité bunky), majú krátky biologický polčas. Spolu s prostacyklínmi, tromboxanmi a leukotriénmi patria medzi eikosanoidy − deriváty esenciálnych polyénových mastných kyselín, napr. kyseliny arachidonovej (5,8,11,14-eikosatetraénovej). Tá je súčasťou fosfolipidov plazmatickej membrány buniek. Pomocou fosfolipázy A2 je z nej uvoľňovaná a tak dostupná pre syntézu mnohých látok uplatňujúcich sa v rade fyziologických i patologických dejov.

Syntéza[edit | edit source]

Vzorec kyseliny arachidonovej
Vzorec prostaglandínu E2
Vzorec prostaglandínu F

Kľúčovým enzýmom pre syntézu prostanoidov (prostaglandíny, prostacyklíny a tromboxany) je cyklooxygenáza, ktorá je prítomná vo všetkých tkanivách ľudského tela. Má tri izoformy:

  • COX-1, ktorá je konštitutívna (stále aktívna),
  • COX-2, ktorá je inducibilná forma, jej aktivita sa zvyšuje hlavne pri zápale − ich tvorbu indukujú prozápalové cytokíny; avšak bolo zistené, že v niektorých orgánoch (žalúdok, mozog) je konštitučne aktívna aj táto izoforma
  • a nakoniec COX-3, ktorá je odvodená od génu pre COX-1.

Syntéza prostanoidov cyklooxygenázou prebieha vo dvoch krokoch, prvým je vytvorenie nestabilného endoperoxidu PGG2 z kyseliny arachidonovej, druhým krokom je vznik PGH2, z ktorého vznikajú pôsobením ďalších tkanivovo špecifických enzýmov ostatné prostanoidy. Aktivitu cyklooxygenázy, konkrétne prvého kroku inhibujú nesteroidné antiflogistiká − niektoré z nich inhibujú nešpecificky COX-1 i COX-2 (k. acetylsalicylová, aj keď v malých množstvách preferuje COX-1), iné zas preferujú COX-2 (meloxicam, nimesulid), existujú aj selektívne inhibítory COX-2 − coxiby, od ktorých sa očakávali nižsie nežiaduce účinky, avšak nádeje neboli úplne splnené, keďže pri ich užívaní dochádza k vyššej incidencii kardiovaskulárnych chorôb (infarkt myokardu). Kortikoidy znižujú expresiu génu pre COX-2, čo je spolu s ďalšími účinkami podstatou ich silného imunosupresívneho pôsobenia.

Účinky[edit | edit source]

Účinky prostaglandínov sú sprostredkované cez G-proteíny, a to jednak adenylátcyklázovou cestou (vznik cAMP), tak aj fosfolipázou C (IP3 a DG). Prostaglandíny E spôsobujú vazodilatáciu ciev, spôsobujú pokles systémového krvného tlaku, ale zároveň zvyšujú prietok srdcom, obličkami a mezenterickou oblasťou. Sú cytoprotektíva žalúdočnej sliznice, znižujú sekréciu HCl parietálnymi bunkami a zároveň zvyšujú tvorbu HCO3-. PGE2 má význam pre udržiavanie prietoku krvi obličkami, zvyšuje diurézu. Pôsobia uterotonicky − podporujú kontrakcie maternice. Sú dôležitými zápalovými mediátormi (sú zodpovedné za zápalovú bolesť tým, že senzitivizujú receptory bolesti), uplatňujú sa aj pri rozvoji astma bronchiale.

Farmakologické využitie[edit | edit source]

Alprostadil (PGE1) sa používa pri ischemickej chorobe dolných končatín, pri niektorých poruchách erekcie. Latanoprost (analóg PGF) sa používa pri liečbe glaukómu − zvyšuje odtok komorovej tekutiny (vlastní tvorbu neovlivňuje). Dinoproston (PGE2) a Dinoprost (PGF) spôsobujú kontrakciu myometria, využívajú sa pri navodení alebo podpore pôrodu, v kombinácii s Mifepristonom (antagonista progesterónových receptorov) indukujú potrat.

Odkazy[edit | edit source]

Související články[edit | edit source]

Použitá literatura[edit | edit source]

  • LINCOVÁ, Dagmar a Hassan FARGHALI, et al. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vydání. Praha : Galén, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0.
  • NEČAS, Emanuel, et al. Patologická fyziologie orgánových systémů : 2. díl. 2. vydání. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2009. ISBN 978-80-246-1712-1.