Bacillus

Z WikiSkript

Základná charakteristika[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Bacillus anthracis

Do rodu Bacillus zaraďujeme gram-pozitívne, aeróbne, poprípade fakultatívne anaeróbne tyčinky s rozmermi od 0,5 do 1,2 µm (priemer) a dĺžka často presahuje 10 µm. Pohyblivosť baktérií podmieňujú peritrichálne umiestnené bičíky. Typickým znakom baktérie rodu Bacillus je tvorba jednej endospóry, ktorej veľkosť nepresahuje šírku bakteriálnej bunky. Tvorba endospóry - sporulácia, prebieha len v prítomnosti kyslíka. Oxidáciou zásobných lipidov, konkrétne kyseliny poly-ß-hydroxymaslovej z cytoplazmy získava bunka energiu potrebnú ku vzniku spóry.

Rozdelenie[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Rod Bacillus môžeme podľa morfológie spóry a sporangia rozdeliť do 3 skupín:

  1. Skupina baktérií s nízkymi nutričnými nárokmi, ktorých spóry elipsovitého tvaru nespôsobujú zdurenie sporangia. Podľa šírky buniek sa táto skupina buniek delí na baktérie s bunkami väčšieho priemeru ako 1,0 µm (B. megaterium, B. cereus, B. thuringiensis a B. anthracis) a baktérie s bunkami menšieho priemeru (B. subtilis,B. pumilis, B. licheniformis, B. coagulans).
  2. Skupina baktérií tvoriacich elipsovité spóry, ktoré spôsobia zdurenie sporangia. (B. circulans, B. macerans, B. polymyxa, B. alvei, B. brevis, B. stearothermophillus, B. popilliae, B. larvae, B. lentimorbus)
  3. Skupina baktérií tvorí spóry sférického tvaru. (B. sphaericus)

Kultivácia[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Rod Bacillus z hľadiska kultivácie patrí medzi nenáročné baktérie, veľmi ľahko rastúcich na bežných pôdach.

Biochemické vlastnosti[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Príslušníci rodu sú produkujú katalázu. Väčšina druhov produkuje proteolytické a amylolytické enzýmy, ale len niektoré syntetizujú lecitinázu (B. cereus, B. thuringiensis, B. anthracis) a celý rad hemolyzínov (B. cereus, B. thuringiensis, B. megaterium). V súčasnosti využívame baktérie aj vo farmaceutickom priemysle k tvorbe antibiotík polypeptidovej povahy (bacitracín, gramicidín a polymyxín).

Patogenita[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Za obligatórne patogénneho je považovaný B. anthracis, pôvodca antraxu. Enterotoxikózy sú prejavom toxínov, ktoré produkuje B. cereus, poprípade niektoré kmene, ako napríklad B. subtilis, B. pumilis, B. licheniformis. Ostatné druhy sú považované za nízko patogénne a uplatňujú sa len u ľudí so zníženou imunitou.

Patogény a ochorenia:[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]


Odkazy[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Související články[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

Zdroj[✎ upravit | ☲ editovat zdroj]

  • VOTAVA, Miroslav, et al. Lékařská mikrobiologie speciální. 1. vydání. Brno : Neptun, 2003. 495 s. ISBN 80-902896-6-5